Chata pri Zelenom plese

Trasa:
Biela voda /zastávka/ - Kežmarská Biela voda - Šalviový prameň - Chata pri Zelenom plese - Dolina Zeleného plesa - Šalviový prameň - Kežmarská Biela voda - Biela voda /zastávka/

Čas: 4:15 hod.

Náročnosť: 1,5

Účastníci: K, K, Č, Dušan, Belinda

Popis:
Po dlhom čase sa nám konečne podarilo spoločne si vyjsť túru. V predvečer akcie sme s našim plánom oboznámili viacerých známych a od Dušana sme dokonca získali aj prísľub. Ako to už v týchto prípadoch býva, večer chcú ísť všetci, ale ráno sa nikomu nechce vstávať a mordovať sa celý deň. A tak nás Dušan milo prekvapil, keď nás pred šiestou ráno po jednom vyzdvihol a autom odviezol na lendacku stanicu. Nasadli sme do vlaku, dali si praženicu a v Poprade vystúpili. Do odchodu autobusu na Bielu vodu sme mali ešte necelú hodinku a tak sme namierili do miestneho supermarketu nakúpiť proviant. Pri stanici stáli taxíky a komusi skrsol nápad, či sa nezvezieme taxíkom. Spýtali sme sa na cenu a keď sme sa dozvedeli, že to bude iba 400,- Skk, neváhali sme ani na minútu a nastúpili do auta. Na pumpe sme dokúpili zásoby a po 20 minútach vystúpili na Bielej vode. Podľa hríbika mala trasa trvať 3:05 hod.. Touto improvizáciou sme ušetrili minimálne hodinu a pol a tak sme s dobrou náladou rezko vykročili do mierneho stúpania. Po pol hodinke chôdze sme prišli k rázcestiu s odbočkou na Tatranské Matliare. My však pokračujeme ďalej po žltej značke. Sneh je vychodený, takže máme svižné tempo. Obiehame maďarských horolezcov ťahajúcich za sebou boby s výstrojom a čoskoro prichádzame k hríbiku na rázcestí. Tu sa trocha občerstvujeme a pokúšame sa komunikovať s Hunmi. Prechádzame po moste a serpentínami začíname prudšie stúpať. Asi po pol hodinke opúšťame pásmo lesa a prichádzame na ďalšie rázcestie. Za citeľného ochladenia sa nám otvára panoráma Veľkej Svišťovky, Kežmarského a Pyšného štítu, Jastrabej veže a po pravej strane vidíme hrebeň Belianskych Tatier. Vydávame sa doľava a nasledujeme tyče zapichnuté v snehu. Ako sa neskôr ukázalo, týmto rozhodnutím sme si kvôli menej udupanému snehu postup značne zťažili a predĺžili. Po chvíli vychádzame na horizont, odkaľ je už Brnčalka na dohľad. Po desiatich minútach vchádzame do takmer práznej chaty, usádzame sa a obejdnávame si nosičský čaj s borovičkou. Po prezretí cenníka s extrémne vysokými cenami za jedlo, vyťahujeme proviant a dáme sa do hodovania. Začínajú prichádzať ďalší návštevníci a jedáleň je celkom obsadená. Zberáme sa na odchod, plánujeme stihnúť autobus o 14:17 hod. Svižným tempom zostupujeme, pričom samozrejme striktne dodržiavame pitný režim a čas na oddych. V dostatočnom predstihu prichádzame na zastávku a v kľude vyčkáme na autobus. V Poprade ešte máme pol hodinku času a v Pupe vyčkáme na príchod vlaku. Vo vlaku následkom výdatného vykurovania upadáme do letargie, nakoniec však šťastne prichádzame do Lendaku. Obľúbená pizzeria na stanici je kvôli štefánskej zábave zatvorená a tak si dávame kávu v esprese a poberáme sa do svojich domovov.