Boesee Kofel

Trasa:
Plan de Sass - nástup na ferratu - Piz Da lech - Plan de Sass

Čas: 3:00 hod.

Náročnosť: 3,5

Účastníci: K, Č, Inge, Katka, Puco, Mixal, Milánek, Szili

Popis:
Predposledný deň sme si trocha dlhšie pospali, presun autom na miesto určenia mal trvať iba pol hodinku. Vystúpili sme z auta, my s K sme sa zastavili v bufete, ostatní parťáci zatiaľ stáli v rade na lístky na lanovku. Nastúpili sme do kabínkovej lanovky a kým DM z mobilu dohrali Walking In My Shoes, ocitli sa na prvej medzistanici. Nasledoval prestup na sedačkovú lanovku a vychutnávajúc si okolitú panorámu, sa vyviezli až nahor. Od lanovky sme sa asi po 15 minútach dostali pod stenu, kde začala dnešná ferata Piz da Lech. Zoskupili sme sa do známeho poradia a začali s výstupom. Trasa je označená obtiažnosťou C a tomu aj plne zodpovedá jej charakter. Nápor našich následovníkov nám nedal šancu na zaváhanie. Čoskoro nás dobehol bradatý švéd amundsenovského typu, ktorý počas lezenia vyfajčil najmenej 4 cigarety. Najnáročnejším bol úsek nachádzajúci sa v poslednej tretine, kde je v kolmej stene ukotvená sústava dvoch rebríkov. Nad druhým rebríkom je navyše aj skalný previs, cez ktorý sa treba prehupnúť na plošinku. Dva týždne po zložení sádry som mal ľavú ruku dosť slabú, ale nakoniec som to zvládol. Od rebríkov na skalný hrebeň už to bola malina. Asi po 15 minútach chôdze po hrebeni sme došli ku krížu označujúcemu 2910 m vysoký Boesee Kofel. Tu sme sa najedli, Szili opäť predviedol svoje sieťkové číslo a pomaly začali zostupovať. Cestička samozrejme opäť viedla nepríjemným suťoviskom, po asi pol hodinke sa nám naskytol výhľad na povestné rebríky. Chvíľu sme sa z vtáčej perspektívy dívali na turistov postupujúcich hore rebríkmi. Nasledoval ešte zostup dlhou sériou kramlí, potom už sme chodníčkom došli až na sedačkovú lanovku. Odviezli sme sa dole a vybrali do Corvary nakupovať suveníry. Nebolo horúco, ale slnko tak intenzívne pražilo, že pohyb na otvorenom priestranstve bol takmer neznesiteľný. Aj napriek sieste sa nám podarilo objaviť otvorenú reštauráciu, kde sme sa osviežili. Nasadli sme do áut a odviezli sa na privát. Prichystali sme si záverečnú večeru a začali popíjať. Oslava sa pretiahla do noci, kým som s Inge a Pucom rozoberal zmysel života a vôbec, K s Mišom a Szilim sa bosí vybrali v absolútnej tme dole prudkým svahom až k potoku. Szili sa im stratil, ale asi po hodinke sa všetci, vzrušení z dobrodružstva, vrátili. Pobrali sme sa spať, s K sme sa ešte pokúšali manipulovať s krucifixom, ale pani domáca začala z prízemia kričať, aby sme už boli ticho a tak sme celí vystrašení vbehli do izby a cez kľúčovú dierku pozorovali, či sa rozzúrená starenka neblíži. Zase sme raz mali šťastie, takže neprišla a my sme konečne mohli ísť spať.