Ostrva

Trasa:
Štrbské pleso - Trigan - Popradské pleso - Sedlo pod Ostrvou - Ostrva - Tatranská magistrála - Batizovské pleso - Vyšné Hágy

Čas: 5:45 hod.

Náročnosť: 2

Účastníci: K, K, Č

Popis:
Popradské pleso je pomerne frekventovanou zastávkou pri túre na Kôprovský štít alebo na Rysy a tak nás často lákalo vyšľapať si do sedla Ostrvy, ktoré vidno priamo od chaty.
V tú sobotu sme zo Štrbského plesa vyrazili známym, pomerne nezáživným chodníkom, plným ľudí . Na chate sme sa posilnili výdatným obedom a chtiac-nechtiac sa zúčastnili spomienky na obete hôr, ktorá sa tu pravidelne koná každý rok. Dosť neskoro, okolo jednej hodiny poobede začali stúpať do sedla. Stúpali sme traverzom, miestami spestreným kašovitým snehom. Prevýšenie je okolo 400 metrov a dalo riadne zabrať. Zo sedla je to ešte asi 5 minút na vrchol Ostrvy. Obvykle je odtiaľ zrejme krásny výhľad, ale štíty boli zatiahnuté hmlou. Zoznámili sme sa s majiteľom horoškoly Sveťom a dohodli sa na letnom výstupe na Gerlach. Ďalej sme pokračovali po Tatranskej magistrále po pohodlnom, balvanmi vydláždenom chodníku s výhľadom na tatranské obce. Prechádzali sme okolo stáda piatich pasúcich sa kamzíkov. Priblížili sme sa pravdepodobne k samici /usudzovali sme podľa objemného brucha/ a snažili sa so svojou chabou fotovýbavou zachytiť tieto tvory tak, aby bolo na fotkách aspoň dačo vidieť. Kamzík, prežúvajúc svoju večeru nás pozoroval so stoickým kľudom. Keď sme sa nabažili pohľadom na stádo, pokračovali sme ďalej po magistrále. Asi 20 min. od Batizovského plesa sme stretli staršieho Čecha s dvomi malými deťmi. Bol odetý v priliehavom overale a celkovým vzhľadom pripomínal permoníka. Kľudne si na kameni chrúmal jablko a zrejme ho vôbec netrápilo, že o chvíľu sa bude stmievať a on to s tými malými deťmi má na Popradské pleso ešte min. za 2 hodiny. My sme nakoniec došli ku Batizovskému plesu, pofotili sa, dali si čaj a začali zostupovať po zelenej smerom na Vyšné Hágy. Klesanie je prudké, pomedzi kamene a korene kosodreviny. Už za tmy sme vošli do hustého, extrémne vlhkého lesa. Aj s čelovkami bol problém sa za takých okolností pohybovať. Cesta ďalej klesala, križovali ju husté korene a vlké kamene. Troška sme spomalili a postupovali ďalej. Z lesa sme vyšli pri akejsi píle, kde sme sa ešte nakoniec zababrali blatom a došli na zastávku pri Vyšných Hágoch. Odtiaľ sme sa už bezpečne dopravili k Lendaku.