Suchá Belá

Trasa:
Podlesok - Suchá Belá - Glacká cesta - Pod Vtáčim Hrbom - Kláštorisko - Čertova sihoť - Kláštorisko - Kláštorská roklina - Prielom Hornádu - Podlesok

Čas: 5:30 hod.

Náročnosť: 2

Účastníci: K, Č, Dominika, Veronika, Steven Seagal

Popis:
Na tento predĺžený víkend sme si s K naplánovali prejsť z jednej strany Slovenského raja na druhú - z Podleska do Mlyniek. Nasadli sme teda skoro ráno do vláčiku v Lendaku a vyrazili do Spišskej Novej Vsi. Do odchodu autobusu sme mali vyše hodiny a tak sme zvažovali, či na Podlesok nepôjdeme taxíkom. Oslovili sme taxikára a ten vytiahol spoza spätného zrkadla taxíka na stroji vypísanú drobnú tabuľku a zvestoval nám horibilnú sumu. Rozhodli sme sa teda pre autobus. Vošli sme do hypermarketu a nakúpili proviant na tri dni. Nasadli sme do autobusu a vystúpili v Novom mlyne pred Podleskom. Po 15 minútach chôdze prichádzame k reštaurácii, kde vidíme postávať dve dievčatá so zachmúreným mladíkom v pozadí. Dáme sa do reči, vytiahneme marhuľovicu zostávame v družnom rozhovore. Dozvedáme sa, že nesympatický mladík je spoza mláky a čaká na tradičné americké raňajky - vyprážané kura s hranolkami. Reštauráciu otvárajú až o desiatej, zvažujeme čo ďalej a keď nás dievčatá ochotne pozvú, že môžme prespať u nich v campe, neváhame a rušíme pôvodný plán. Konečne otvárajú a vyhladovelý Steven nadurdený vchádza dnu. Čakáme ho vonku a dlhú chvíľu si krátime rozhovorom o všetkom možnom i nemožnom. Po čase najedený, ale tradične odutý Steven vychádza z reštaurácie a spoločne sa vydávame na túru. Zaplatíme vstupné 40 Sk na osobu a vchádzame do Suchej Belej. Cesta nahor má podľa mapy trvať 2 hodiny a má zelené značenie. Jedná sa o najfrekventovanejšiu dolinu v Slovenskom raji a tak aj o tomto čase, mimo hlavnej sezóny stretávame dosť turistov. Po čase nám Steven zmizol z dohľadu a my si v kľude vychutnávame scenérie Okienkového a Korytového vodopádu. Nakoniec opúšťame roklinu a záverečným stúpaním vchádzame na vrchol. Zvítame sa so Stevenom a oddýchneme si na rúbanisku. Kláštorisko je odtiaľto vzdialené asi hodinu a tak sa vydáme týmto smerom. Na Kláštorisku sme si dali po pive za pendu a prezreli si zrúcaniny kláštora. S K sme sa rozhodli, že Dominike, Veronike a aj amíkovi ukážeme famóznu vyhliadku z Čertovej sihote. Cestou na sihoť sme míňali telekomunikačný stožiar, srksol nápad a o chvíľu už sme sa na svet dívali z jeho vrcholu. Pokochali sme sa výhľadom na Tatry a pobrali ďalej. Steven nám opäť zmizol a my sme došli až k vyhliadke. Tu sme sa chvíľu kochali panorámou, ale dievčatá začínali mať strach o neposlušného kamaráta. Volali sme do Čingova do reštaurácie, že keby prišiel, nech ho pošlú späť a čakali sme, či sa náhodou nevráti. Po chvíli išla smerom na Čingov skupinka turistov. Informovali sme ich o našom probléme a prisľúbili, že ho pošlú naspäť. Asi po 20 minútach sa spotený, zúrivý Steven zjavil na chodníku a my sme sa vrátili na Kláštorisko. Bolo už pomerne veľa hodín a my sme sa rozhodli na Podlesok vrátiť Kláštorskou roklinou a následne Prielomom Hornádu. Cestu nadol sme zvládli za pol hodinu, ale na rázcestí Steven opäť zmizol. Obe dievčatá už naň rezignovali a vracali sme sa na Podlesok. Opäť prišiel čas na naše obľúbené čelovky a kráčajúc tak, aby aj Dominika s Veronikou videli na cestu sme došli až na Podlesok. Zasadli sme do reštaurácie a vyčkali na príchod Veronikinho priateľa Palia aj s jeho partiou. Keď došli, najedli sme sa, napili a pred záverečnou vybrali do campu. Po príchode do chatky Dominika zistila, že jej notebook niekto ukradol. Zavolali sme políciu, ktorá nám oznámila, že sa nejedná o zriedkavý jav. Napriek tejto strate začala bujará oslava, ktorej sa zúčastnil aj nevyspytateľný Steven. Nezvládol však divoké tempo a čoskoro skončil na záchode, kde strávil väčšinu večera. Paliovi spoločníci sa ukázali ako veselé kopy a tak nám noc rýchlo ubiehala. Spať sme išli na svitaní a cnelo sa nám za Lendakom.