Ohnište (1538 m)

Trasa:
Svidovské sedlo - Pod Ohnišťom Ohnište - Michalovské sedlo - BrtkovicaMichalov

Čas: 5:10 hod.

Náročnosť: 2,5

Účastníci: K, K, Č, Dušan-be, Atila, Belinda

Popis:
Silné slnko nás zobudilo veľmi zavčasu. Dopriali sme si bohaté raňajky a v kľude si ešte oddýchli. O pol ôsmej sme zobudili K, ktorému sa v obave pred medvedím atakom podarilo zaspať až nad ránom, zbalili sa, popratali okolie a pripravili na cestu. Rozlúčili sme sa s Michalom, ktorému bolestivý priehlavok neumožňoval pokračovať ďalej. Michal zostúpil do Malužinej, kde vyčkával na naše pokyny ohľadom presunu autom do Michalova. Popod ihličnany sme sa vydali smerom na Ohnište. Čakalo nás vyše 400 metrové prevýšenie. Výstup kamenistým a koreňmi posiatym príkrym svahom bol dosť náročný a preto každý postupoval tempom, ktoré mu vyhovovalo. Počkali sme sa pri hríbiku Pod Ohnišťom. K a K dokonca predbehla masa českých seniorov, ktorí sa do Malužinej dopravili autobusom. Na krásnej čistinke sa kvôli kvantám lietajúceho bodavého hmyzu nedalo ani natiahnuť a tak sme s Dušan-bem netrpezlivo očakávali zvyšok skupiny. Od hríbika na Ohnište to trvalo už len 20 minút, postupovali sme malebným lesom mierne do kopca. Na Ohništi boli samozrejme strategicky rozmiestnení seniori a tak sme schovali batohy pod papradím porastom a vydali sa na obhliadku masívu. Vyšľapaný chodníček traverzuje popod bralo, takže vyhýbanie sa oprotiidúcim turistom je mierne komplikované. Cestou sme minuli povestné skalné okno /aspoň sme si to mysleli.../, chodník však pokračoval ďalej a my teda tiež. Zastavili sme sa až keď sa nám terén zdal dosť nebezpečný. Oddýchli sme si, vychutnávajúc výhľad na centrálny hrebeň Nízkych Tatier a okolité doliny. Cestou späť sme sa odfotili v skalnom okne. /až doma pri prezeraní fotiek z Rovnej hole sme zistili, že Okno sme ani nevideli, mali sme ešte pokračovať náročným terénom a cca po 200 m by sme ho našli.../. Po návrate na hríbik pri Ohništi sme si dali výborný Dušan-beho makovník a pokračovali v túre. Až po Michalovské sedlo sme neustále klesali, od sedla nás čakalo ešte vyše 100 m stúpanie na Slemä. V tejto horúčave to nebolo nič príjemné, nakoniec sme to však úspešne absolvovali. Od hríbika sme šli asi ešte asi päť minút doľava a došli sme ku troskám nákladného lietadla z druhej svetovej vojny. Nachádzajú sa tu informačné tabule popisujúce tragickú udalosť. Zo Slemä na Brtkovicu vedie traverzové klesanie ihličnatým lesom. Cca v poslednej tretine je nutné sa predierať hustým vysokým malinčím, ktoré môže mať za následok stratu vecí pripevnených zvonka k ruksaku /ako sa stalo Č, našťastie však zvyšok skupiny po telefonáte pozorne sledoval chodník a špeciálnu Atilovu fľašu s vodou našiel/. V malinčí sa nachádza aj partizánsky bunker /opäť s informačnou tabuľou/. Z Brtkovice túra vedie pomerne nezáživným terénom po širokej poľnej ceste. Voláme Michala, aby nám autom šiel naproti. Po chvíli pokyny rušíme, keďže cesta je miestami nezjazdná. Míňame salaš so smerovníkom. Nakoniec vychádzame popri rekrečných chatách, nesprávne odbočíme doprava a po moste vchádzame na lúku. Vyčerpaní z horúčavy voláme Miša a nútime ho aby porušil zákaz vjazdu a prišiel pre nás. Asi po 15 minútach už počujeme auto a naradostení nasadáme. Cestou do Lendaka sa ešte zastavíme v motoreste s neuveriteľne rýchlou čašníčkou, dáme si teplú večeru a presúvame sa domov.