Trasa: Hrdovo - Rázcestie pod Bystrou - Bystrá - Bystré sedlo - Rázcestie Račkova dolina- Rázcestie pod Klinom - útulňa
Čas: 5:45 hod.
Náročnosť: 3
Účastníci: K, K, Č, Ďuri
Popis:
Cieľom tejto akcie bolo uskutočniť slovensko-poľskú družbu s našou skypie-kamarátkou Gosiou a popri tom pokoriť najvyšší vrch Západných Tatier - Bystrú. Pri nečakanej rannej kontrole výstroja sme v Icéčku zistili, že K nechal doma spacák aj karimatku. Do odchodu autobusa z Liptovského Mikuláša sme mali cca 30 min., ktoré sa K rozhodol využiť k návšteve miestnych obchodných centier a nákupu chýbajúceho výstroja. Do odchodu nášho spoja to však nestihol, pretože veľké obchodné reťazce spacáky nemali, iba jednom prípade, aj to v zostave 2 spacáky + stan. Spacák s karimatkou napokon kúpil v športovom obchode a taxíkom došiel za nami do Hrdova. Po úspešnom zdolaní tejto komplikácie sme teda o 9.30 vyrazili na Bystrú. Podľa hríbika to malo trvať 4,5 hodiny. Prvú pol hodinku sme šli ihličnatým lesom prevažne po hradskej lemovanej víkendovými chatami. Po pol hodinke sme prišli na križovatku s tatranskou magistrálou. Vošli sme do lesa a začalo stúpanie. Kopírovali sme potôčik Bystrá. Po necelej hodinke sme opustili les a vošli do lúčnato-kosodrevinového terénu, ktorého dominatou bol zurčiaci potôčik. Nachádza sa tu prístrešok a neďaleko aj tabuľka označujúca chránenú kamzičiu oblasť. Prešli sme cez most a po chvíli stúpania vystúpili na rozľahlé priestranstvo. Mierne stúpajúcim oddychovým terénom sme smerovali k k traverzom na Bystrú. Stúpanie traverzami bolo náročné, ale popri krátkych odpočinkoch sme sa kochali výhľadmi na Bystrú dolinu s plesami a okolité hrebene. Už počas traverzovania nás prekvapil prudký nárazový vietor. Nebol síce studený, ale bez príslušného oblečenia značne nepríjemný. Čakalo nás ešte tiahle stúpanie na vrchol v nárazovom vetre. Už z hrebeňa bolo možné vidieť štíty Vysokých Tatier, hneď najbližšie bol charakteristicky zakrivený Kriváň. Asi po 3/4 hodinke sme vystúpili na vrchol, nezdržali sme sa a uložili na oddych v závetrí pod vrcholom. Keď sme si odpočinuli, vybehli sme naspäť na vrchol, odfotili sa a začali zostupovať na Bystré sedlo. 300 metrové klesanie na krátkom úseku nám dalo dosť zabrať, navyše vietor neustával. Na sedle bolo zo skál poskladané závetrie, tak sme sa doň zložili, aj keď vietor nás dostihol aj tu. Do útulne pod Klinom sme to mali cca 1 hodinu. To bolo plánované miesto odpočinku a zároveň stretávky s Gosiou, ktorá do útulne prišla až zo schroniska Ornak. Začali sme zostupovať po modrej, pokiaľ sme nedošli k miestu, kde Gáborov potok pretínal náš chodníček. Vietor už nebol taký výrazný a tak sme si chvíľu oddýchli. Podľa hríbika, ktorý sa nachádza na križovatke modrej a zelenej značky, je to ku útulni len 15 minút. Podľa mapy je to 30 min., prikláňame sa skôr k druhej alternatíve. Pri príchode ku chate sme si všimli pri hríbiku postávajúceho mládenca, ktorý, keď spozoroval celú našu skupinu, pridal do kroku a rezko zbehol k útulni. Podľa jeho správania sme usúdili, že útulňa asi bude plná a že on si uchytil to posledné voľné miesto. Keď sme došli k útulni, boli sme milo prekvapení, že okrem cudzinca je tam už len Gosia. Všetci sme sa navzájom pozoznamovali /plachý cudzinec bol nakoniec francúz a volal sa Gregory/. Na prični v útulni sa vyspia 6 ľudia, ďalší teoreticky môžu spať na zemi. Útulňa má dokonca aj dvierka, takže je aj vetrovzdorná. Vonku je ohnisko, po chvíľke hľadania sa nám popri potoku podarilo nájsť naplavené suché drevo. Vodu sme si nabrali priamo z potoka. Po prekonaní počiatočného ostychu a za prispenia 2 sedmičiek Spišskej borovičky, ktoré sem pracne vyniesli K&K sa rozprúdila zábava. K znenazdajky v sebe objavil jazykové nadanie a bez problémov komunikoval s Gosiou, Gregorym a dokonca aj s nami. Okrem poľštiny, angličtiny si vypomáhal aj menej známymi africkými nárečiami. Podarilo sa mu dokonca jediný nám známy vtip v poľštine pretlmočiť a zábavnou formou podať Gregorymu v angličtine. Keď sa borovička minula, obklopovala nás už hustá tma. Rozhodli sme sa, že sa uložíme spať. Políhali sme si teda na pričňu, zavreli dvere a poniektorým sa aj podarilo zaspať.
