Kloptaň (1153,3 m)

Trasa:
Mníšek nad Hnilcom - Hutná hoľa - Kloptaň - Hutná hoľa - Mníšek nad Hnilcom

Čas: 4:15 hod.

Náročnosť: 3 /vzhľadom na zimné podmienky/

Účastníci: Č, Ďuri, Atila

Popis:

Január priniesol ďalší z voľných dní, ktorý sme sa rozhodli stráviť výstupom na Kloptaň vo Volovských vrchoch. Predpoveď počasia podľa SHMÚ udávala oblačnosť zhruba na úrovni 30-40%. Obsahovala však jeden detail, ktorý sa neskôr ukázal ako kľúčový - platila pre Kojšovskú hoľu.

Odchod nášho tradičného rýchlika R 602 Čingov sa podľa nového grafikonu zmenil na 6:02. Získanie cenných minút začiatkov túr sme kladne ohodnotili. Avšak motoráčik z Margecian nás vrátil do krutej reality a časový zisk úspešne eliminoval. Už pohľad z okien tohto motoráčika naznačoval, že poveternostné podmienky budú tvrdo súperiť o prvenstvo s tými z Kráľovej hole (z dňa 26.12.2008).

O 7:40 vystupujeme Mníšku nad Hnilcom a po zdokumentovaní východzieho hríbika vedú naše kroky naprieč dedinou. Atila využil tento krátky úsek na konverzáciu so známymi svojho druhu z leta 2008. Pozisťoval čo sa tu odvtedy zmenilo a s hlavou plnou noviniek nás viedol do prvého stúpania. Podobne ako on, aj Č túto trasu už poznal. Zvyšok osadenstva sa spoliehal na ich intuíciu pri prekonávaní orientačných problémov.

Spočiatku to tak nevyzeralo, ale prvých 220 výškových metrov stúpania poľom, pokrytým 5-10cm vrstvou snehu nám dal celkom zabrať. Dosiahnutie začiatku lesa a spozorovanie prvej zelenej značky na strome boli dôvodmi na kratší oddych. Po ňom nasledovalo stúpanie lesnou cestou. Snehová prikrývka bola miestami o trochu väčšia než tá uvítacia. Bol pod ňou cítiť reliéf cesty, ktorý dokážu vytvoriť len umelci na veľkých lesných mechanizmoch v súčinnosti s dažďom a následným mrazom. Stúpanie bolo na určitých úsekoch sťažené o vrstvu ľadu, ktorá sa znenazdania objavila pod nohami a doplnila tak túru o prvok tanca Vybalansuj-čo-to-dá. Po dosiahnutí 870 výškových metrov sa zelená značka oddeľuje od lesnej cesty a zatáča vľavo. Padlo rozhodnutie na menší oddych. Ten sme využili dúškom čaju a doplnením energetických zásob o jednoduché cukry. Pokračovanie turistickým chodníkom prinieslo prvé výhľady do doliny. Oblačnosť narastala a tak boli tieto výhľady dosť obmedzené. Po krátkom putovaní priesekom lesa sme sa ocitli na lúčke s poľovníckym posedom a turistickým smerovníkom. Zelená značka za posedom zatáča doprava. Ak by sme pokračovali rovno, ocitli by sme sa na Hutnej holi (1094m). Pokračovali sme opäť lesom. Na nasledujúcej čistinke sa nám naskytol zvláštny pohľad: poľovnícky posed na oceľovej nosnej konštrukcii sa týčil nad asi 20m dlhým a 10m širokým priechodom lemovaným z oboch strán plotom. Evokovalo to obrazy z koncentračných táborov. Fantázia zapracovala a výjavy zvierat, ktorým sa podlamovali kolená pod ťarchou olova prúdiaceho zo strážnej veže boli desivé. Opustili sme toto miesto a nastúpili na záverečné stúpanie na Kloptaň. S pribúdajúcou výškou sa hustota hmly zvyšovala. O 10:00 sa nám konečne podarilo spozorovať výhliadkovú vežu a o 5 minút sme stáli na vrchole Kloptaňa. Čas výstupu 2h 25min odpovedal údajom z hikeplannera. Pohľady na okolité horstvá sme tentoraz museli oželieť, ale aj napriek tomu sme si vychutnávali tajomnú atmosféru krajiny zahalenej strieborným rúchom. V malej miestnosti pod vežou sme sa naobedovali a po 40-tich minútach na vrchole začali zostupovať. Zostup v snehu bol príjemný, samozrejme až na inkriminovaný zľadovatený úsek. Do Mníška nad Hnilcom sme došli v dostatočnom predstihu pred spiatočným rýchlikom. V pohostinstve pri stanici sme si dali čaj a počkali do 13:00 na R 811 Horehronec. Medzi obsadenými kupé vlaku hľadal Č intuitívne také, kde by na Atilu nepozerali ako na tvora z inej planéty. Správnosť jeho úsudku sa potvrdila aj tentoraz a sympatická dievčina z Ukrajiny sa z Atilovej prítomnosti evidentne tešila, čo dokumentuje aj záverečná fotografia. O 14:00 vystupujeme na stanici v Lendaku.