Vyšné Kopské sedlo Monkovou dolinou

Klasicky ráno 6.22 sme z Lendaku vyrazili do Popradu. Čas do odchodu autobusu na Strednicu sme využili na raňajky a natieranie sa opaľovacím krémom. HZS hlásila na tento deň oblačnosť, tentokrát sa inokedy spoľahlivá predpoveď nepotvrdila a celú túru nám svietilo slniečko. Autobus vyrazil neskôr, celkovo sme si všimli, že šoférov dodržiavanie grafikonu veľmi netrápi. Cestou sme neplánovane stáli na odbočke do Starého Smokovca, prebiehalo totiž Tour de pleso. Kým prešiel celý pelotón, zdržali sme sa minimálne pol hodinu. Aj ďalšie napredovanie limitovali poslední cyklisti, na úzkej kľukatej ceste ich autobus nemal ako predbehnúť. S vyše 3/4 hodinovým meškaním sme vystúpili v Strednici. V miestnom bufete sme sa občerstvili a vydali po zelenej na rázcestie do Monkovej doliny. Trvalo nám to asi pol hodiny, cesta viedla príjemným klesaním po pomerne širokej lesnej ceste. Na rázcestí sa nachádza množstvo informačných tabúľ popisujúcich miestnu flóru, faunu a vzorky názorne ukazujúce rozdiely medzi jednotlivými druhmi usadenín. Zaplatili sme vstupný poplatok 30 Skk, nechali sa odfotiť sympatickým biletárom a začali stúpať. Napriek očakávaniam sa táto trasa ukazovala ako veľmi frekventovaná, celú cestu sme predbiehali početné skupinky turistov. Stúpanie spočiatku vedie lesom, celú cestu nás sprevádza hukot potôčika a množstvo lopúchov. Náučný chodník je udržiavaný, tabule dôkladne oboznamujú návštevníkov s pozoruhodnosťami doliny. Miestami pomedzi stromy presvitajú výhľady na okolité bralá. Jeden úsek je dokonca zabezpečený reťazami, avšak za suchého počasia sa dá pohodlne zdolať aj bez ich použitia. Záverečná tretina výstupu na Široké sedlo ponúka efektné výhľady na celú dolinu, Ždiar a jeho okolie. Stromy vystriedala kosodrevina a rozmanitá horská kvetena. Stúpanie pokračuje až na sedlo. Zo sedla si vychutnávame výhľady na Ždiarsku vidlu a severnú časť Belianskych Tatier, Jahňací a Kežmarský štít. Chvíľu oddychujeme, ale nepríjemný bodavý hmyz nám nedá pokoj ani v tejto výške. Máme pred sebou ešte asi 100 m prevýšenie na najvyšší bod dnešnej túry - Vyšné Kopské sedlo. Dosť často sa zdržujeme a fotíme okolitú scenériu. Nakoniec však sedlo zdoláme a kocháme sa výhľadom. Zostup zo sedla vedie traverzom do Kopského sedla, odtiaľ už známou trasou pokračujeme na Veľké Biele pleso. Krátko oddychujeme pri vode a pokračujeme na Brnčalku. Asi po pol hodinke rýchlej chôdze medzi kosodrevinou prichádzame na chatu. Dávame si šošovicovú polievku /prvé jedlo na túre/ pofotíme scenériu a vydávame sa na Biele vody. Nádherne azúrovo sfarbený potôčik napájaný zo Zeleného plesa nás sprevádza takmer celý zostup. Naberieme si vodu zo studničky, a po asi 2 1/2 hodinách zostupu prichádzame na autobusovú zastávku. Trocha nás znepokojí pohľad na sprievodné vozidlo cyklistického preteku, ktorého šofér podáva osvieženie prechádzajúcim cyklistom. Čoskoro však prechádza posledný pretekár a auto sa vyberie smerom na Tatranskú Lomnicu. Autobus dorazil s 10 minútovým omeškaním, do odchodu vlaku z Popradu máme dostatočnú rezervu, takže si ešte v Pupe stihneme dať kofolu. Vlak z Popradu odchádza tradične z meškaním a tak okolo 21.30 hod. prichádzame konečne do Lendaku.