Kamenná chata pri Chopku - Kosodrevina - Srdiečko - Trangoška
Za tmy nás zobudil K nepríjemný budík. K spal ďalej ako zabitý. Spolu s nami sa zrejme zobudila celá izba, spacáky nespokojne šuchotali. Vypol som budík a spali sme ďalej, Chopok na svitaní uvidíme inokedy... Vstali sme na raňajky, dobre sa najedli a vyplatili účet. Batohy sme nechali na Kamienke a narýchlo vybehli na Chopok. Pofotili sme sa a vrátili na chatu. Dali sme si ruksaky na plecia a vyrazili. Na pláne sme mali cez Poľanu, Bôr a sedlo Sinej prejsť do Demänovskej doliny. Tam nasadneme na autobus, odvezieme sa do Liptovského Mikuláša a odtiaľ späť k autám do Brezna. Vyšli sme teda na hrebeň a smerovali na Poľanu. Na hrebeni fúkal prudký vietor a naviaty sneh nám bil rovno do tváre. Podarilo sa nám dôjsť až k meteorologickej stanici. Značku už ďalej vidieť nebolo a tak sme zvolili ústupový variant č. 2, zostup na Trangošku. Chatár nám poradil, že v zime sa nechodí po značke, ale popod stožiare bývalej lanovky. Začali sme klesať, sneh pomaly začal ustupovať, hmla však neredla. Po 15 minútach rezkej chôdze som sa pošmykol na kameni a spadol na zem rovno na tvár. Pocítil som strašnú bolesť v nose, tiekla mi z neho aj krv. Nadávajúc som sa pokúsil vstať a vtedy sa dostavila prudká bolesť aj v ľavej ruke. Postavil som sa na nohy, pozrel sa na ruku a vidiac, ako nad zápästím visí dole, som pochopil, že je zlomená. Medzitým došli moji parťáci a ja som im vysvetlil že čo sa stalo. Mládenci nelenili, dali hlavy dokopy a s použitím teleskopickej palice, bandáže na koleno a šatky improvizovane zafixovali zlomeninu. Zavolali sme na HZS a udali svoju pozíciu. Spýtali sa nás, či môžme ísť aj sami, ale ja som na tomto klzkom teréne nemal odvahu. Chlapci ma zabalili, aby som nepodchladol a čakali sme. Po asi pol hodinke sme uvideli výrazne farebnú skupinku. Nechápali sme ako mohli tak rýchlo dôjsť, ale odľahlo nám. Keď podišli bližšie, ukázalo sa, že je to len skupinka turistov. Skutoční záchrancovia prišli do hodiny od telefonátu. Bola radosť sledovať ich, ako sa rýchlo, bez oddychu približujú. Akonáhle prišli k nám, zhodnotili situáciu, podali mi tabletku od bolesti a pomocou nafukovacej dlahy zafixovali ruku. Naložili ma na nosítka, s kolieskom v prostriedku ako na fúriku a začali s transportom. Zároveň s príchodom HZS vyšlo aj slnko a otvorili sa krásne výhľady na dolinu. Z perspektívy nosítok som si to poriadne nevychutnal. Šialeným tempom ma zniesli na Kosodrevinu. Moji spolusúputníci za nami došli po pol hodinke. Za pomoci personálu spustili lanovku, ktorá nás sa po pansky ako jediných zniesla na Srdiečko. Pri lanovke nás čaká Land Rover a odváža nás na základňu HZS. Kvôli poisťovni vypisujeme papiere a zároveň prichádza Jánoš. Rozlúčime sa s horskáčmi a Jánoš nás odváža do nemocnice v Brezne. Posielajú ma na rentgen a zisťuje sa, že sa jedná o fraktúru predlaktia. Po predchádzajúcich informáciách o stave miestneho zdravotníctva odmietam operáciu a pre zákrok si volím Lendak. Lekári mi ešte na záver preukážu medvediu službu, keď na základe spásonosného nápadu začnú ruku z oboch strán naťahovať /vraj aby kosti zapadli do seba/. Dostanem ešte injekciu na utlmenie bolesti a s K a Julesom sa vraciame na privát zbaliť si veci. Lúčime sa s Julesom a vydávame na spiatočnú cestu do Lendaku.
