Kráľova hoľa zo Šumiaca

Keďže sme v zime ešte na Kráľovej holi neboli, bez zaváhania sme prijali Jánošovo pozvanie na jubilejný, 30. ročník výstupu na Kráľovu hoľu. Zároveň s pozvaním sme si od účastníkov minuloročných výstupov vypočuli množstvo historiek dokladujúcich mimoriadnu obtiažnosť tohto podujatia. Vraj sa už niekoľko krát kôli nepriazni počasia stalo, že ani pravidelní účastníci na koniec nevyvrcholili. Ako skúseným turistom sa nám výstup javil v oveľa optimistickejších dimenziách. Ešte za tmy sme vyrazili s Lendaku, aby sme sa v dohodnutý čas stretli v Šumiáci s Jánošom a Jožkom. Pri prejazde Šumiácom sme objavili miestne potraviny. Keďže veľmi dobre vieme, aká je pri VHT dôležitá aklimatizácia, nezaváhali sme ani na minútu a vkročili do potravín. Nakúpili sme proviant vrátane alkoholu na zahriatie. Pred potravinami sme sa s miestnymi chlapmi o dary zeme podelili a snažili sa získať čo najviac informácií o Kráľovej holi. Naši horehronskí priatelia nás už netrpezlivo vyčkávali a tak sme sa pobrali za nimi. Po srdečnom zvítaní sme sa vydali hmlou smerom hore. Cesta po modrej značke vedie výrubom až po hríbik na Prednom sedle, kde križuje asfaltku. Jánoš s Jožkom nás už dávnejšie zanechali a tak sme sa svorne už len v trojici posilnili pri hríbiku. Z Predného sedla až po Vyšné sedlo je charakter terénu nemenný. Nastala najhoršia etapa výstupu. Trasa je síce vyznačená palicami, no v tomto počasí s obtiažami vidno na druhú palicu v poradí. Fúkal silný studený vietor. Na K prišla kríza a tak sme tento záverečný úsek, ktory v lete môže trvať max. pol hodinku absolvovali za hodinu a pol. Stúpanie pomaly skončilo, ale ešte stále sme nevideli náš cieľ - retransmisnú stanicu. Nakoniec naša námaha bola odmenená a vošli sme konečne do tepla. Zábava bola v plnom prúde, guláš už bol zjedený, ale nám to vôbec nevadilo. Boli sme radi, že si môžme konečne v teple oddýchnuť. Kvôli skorému západu slnka sme sa po pol hodinke museli pobrať dole. Dokonca sa na chvíľu aj roztiahla hmla a my sme konečne videli, kde vlastne sme. Pri asfaltke neďaleko Predného sedla sme križovali čerstvú medvediu stopu. Cestou dole sme sa ešte vyfotili pri ratraku a vpadli do bujarej oslavy v šumiáckej krčme. Hlavná oslava sa ale odohrávala v Telgárte. Tak sme sa pomaly autom presunuli do Telgártu a zasadli v Horehronskej kúrii. Dali sme si pizzu a išli sa ubytovať do hotela Telgárt. V jedálni hotela bolo pripravené pečené prasa a iné dobroty. My, pizzou najedení sme sa presunuli k baru a začali konzumovať destiláty. Č vyvolal incident s harmonikárom prechádzajúcim okolo nás, ktorého sa žartovným tónom spýtal, že kam má namierené s tým písacím strojom. Milého harmonikára tento nemiestny žart tak vytočil, že celý večer chrlil síru na nás mladých nafúkaných Lendačanov. Pokúšali sme sa ho udobriť poldecákmi, ale to ho ešte viac rozpaľovalo a s hučaním neprestával. K už medzitým spal vo vestibule pri popolníku. Fajčilo sa len tam, takže sa postupne pri ňom vystriedali všetci fajčiari z hotela, pobavene sledujúc ako sa snaží v kresle nájsť si pohodlnú polohu. Jánoša sme pre zmenu našli spať v kresle pred hotelovou izbou, takže sme oboch takmer nasilu natlačili do hotelovej dvojpostele a uložili ich k spravodlivému spánku. My s K sme pozvali Lenku /najkrajšiu z účastníčok/ do auta na fonotéku. Vydržala 2 pesničky od Nine Inch Nails pustené na maximálnu hlasitosť a so zvláštnym pohľadom v očiach sa s nami rozlúčila a vrátila do jedálne. K došli cigarety, v hoteli žiadne nemali a tak sme podnikli výpravu za fajčivom. Nepoznali sme žiaden iný podnik, len Horehronskú kúriu, takže sme logicky začali tam. Svetlá už boli zhasnuté, ale cez okná sme si všimli svetlo v kuchyni. Potešení sme zabúchali na dvere a sledovali, čo sa bude diať. Po chvíli spoza zárubne kuchyne vykukla ženská hlava a ihneď sa schovala. To nás utvrdilo v predstave, že personál je ešte v objekte a búchali sme znova. Keď sa nič nedialo, K napadlo, aby sme vytiahli čelovky a zasvietili dnu. Zapli sme SOS mód a čakali. Opäť nič. Na dverách sme si všimli tel. číslo na mobil prevádzkára a bez váhania sme ho vytočili. Po dlhšej dobe zdvihol, spýtal sa nás, že čo chceme a povedal, že o chvíľu príde. Samozrejme bol v reštaurácii, otvoril nám, prevzal peniaze, precízne zamkol a po chvíli sa vrátil aj s cigaretami. Uspokojení sme sa vrátili na oslavu. Zostava medzitým trocha preriedla, ostali už iba najvytrvalejší. S úderom polnoci nadšenci spustili nádherný ohňostroj, čím zábava vyvrcholila. V jedálni už fakt ostali len skalní a my dvaja s K. K vyvolal konflikt s pani podvedúcou, keď predstieral, že si ide zapáliť cigaretu. Po chvíli prekárania sa nám začala vyhrážať Mikulášom Č. My ale nie sme včerajší, vyznáme sa v tlačenici a tak sme kontrovali s predstaviteľmi lendackeho podsvetia. Nakoniec sa pani podvedúca s nami prestala baviť a komunikovali s nami už len jej podriadené. Zoznámili sme sa aj so živou hudbou, Č si neúspešne vyskúšal hru na gajdy a hudec nám nakoniec zahral pasáže z Jesus Christ Superstar. Nejak sme to ešte potiahli do štvrtej ráno, bar už medzitým zavreli a tak sme si ešte z kuchyne zakúpili záverečné pivá. Zrazu vidíme dolu schodmi kráčajúceho K a Jánoša, doružova vyspatých. Oboznámili sme spachtošov s highlightmi večera a pobrali sa spať. Ledva sme s K zaspali, už nás budil buchot na dvere. Bolo pol ôsmej, podávali sa raňajky a Jánoš s Č už sa nudili a tak začali buntošiť. S problémami sme vstali a vybrali sa na raňajky. Vonku bolo nádherne, slniečko svietilo a Kráľova hoľa sa nám ukazovala v celej svojej nádhere. Po raňajkách sme sa rozlúčili s Jánošom, pobalili, sadli do auta vybrali sa na spiatočnú cestu do Lendaku.