Havrania skala

Nechcelo sa mi, ale nastal deň odchodu. Zavolal som Inguške, aby po nás prišla na Podlesok. Po nejakom čase sa jej to nakoniec podarilo a zvítali sme sa aj so psou svorkou na Podlesku. Museli sme ešte vyzdvihnúť K na Mlynkách. Vrátili sme sa teda do Spišskej Novej Vsi a cez sedlo Grajnár sme došli až na Mlynky. Na Mlynkách sme naložili K a pobrali sa aj s Martinou do Stratenej. Tu sme mali vytipovanú poslednú túru tohto nečakane predĺženého víkendu - Havraniu skalu. Od stratenského tunela na vrchol mala túra trvať po žltej značke asi hodinu. Začíname teda stúpať členitým terénom, miestami prechádzame na hradskú a miestami vchádzame do lesa. Z lesa sa vynoríme na krásnej čistinke obsypanej práve kvitnúcim šafránom. Vychutnávame si pohodu a oddychujeme. Čaká nás ešte posledná etapa výstupu. Z čistinky je to ešte pár minút a vychádzame na vyhliadku. Nezdržujeme sa však dlho, máme obavy o rozšantených psov. Na rázcestí sa s Dominikou lúčime so zvyškom skupiny, oni pokračujú tou istou cestou k autu a my cez Občasný prameň do Stratenej. Zostup je dosť náročný, spočiatku sa kĺžeme po neroztopenom snehu. Po čase prichádzame k Občasnému prameňu /nie je vyschnutý, ostatne ako vždy, keď sa tu vyskytnem/. Naberieme pramenitú vodu a lesnou cestou pokračujeme v túre. Míňame zopár snehových polí na čistine a začíname prudko zostupovať. Otvára sa nám panoráma Stratenskej doliny, dedinku vidíme ako na dlani. Schádzame popri cintoríne a s našimi priateľmi sa stretávame v miestnom pohostinstve/potravinách. Dáme si pred cestou čaj a spoločne sa vraciame do Lendaku