Kloptaň

Inguška nás vyviezla autom k delu a vydali sme sa známym terénom smerom na Kloptaň. Trasa vedie po hrebeni, miernym stúpaním alebo klesaním. Prvý krát sme zablúdili asi po hodine, keď v dôsledku polomu zmizlo značenie a my sme si zvolili za náš smer lesnú cestu. Po čase sme vytiahli mapu a zvolili si iný azimut priamo cez les. Po 15 minútach sme zbadali svetlo medzi stromami a zamierili k nemu. Vyšli sme na Trohánke, odkiaľ je to na Kloptaň už asi len hodinku. Najedli sme sa a vyhrievali na slniečku. Čas nás už tlačil a tak sme pokračovali v túre. Terén začína stúpať a my sme vkráčali do prírodnej rezervácie Kloptaň. Záverečný úsek výstupu dá zabrať, no na koniec sme vyšli až ku vyhliadkovej veži. Viditeľnosť vzhľadom na ročné obdobie bola nízka, a tak sme nevideli Vysoké ani Nízke Tatry. Z Kloptaňa chodník klesá, vnárame sa opäť do lesa. Po čase prichádzame ku Zbojníckej skale. Od skaly opäť klesáme a dnes už druhý krát strácame značku. Vydali sme sa dole zvažnicou a prišli na rázcestie. Na ráczestí sme sa rozhodli ísť doprava, ale tu cesta končila a tak sme sa vrátili a šli doľava. Došli sme až ku drevenej chate. Na mape však zaznačená nebola a tak sme ani netušili kde vlastne sme. Vydali sme sa teda naspäť prudko stúpajúcou zvažnicou. Pomerne unavení sme postupne stúpali, až sme si po ľavej strane v tráve všimli asi 50 centimetrovú palicu s červenou značkou. Potešení sme sa vydali po značke a bez večších komplikácií asi po dvoch hodinách došli do Medzeva. Vyčkali sme autobus a vydali komplikovaným spôsobom do Lendaku. Autobus najprv šiel dlhou zachádzkou do Bane Lucia, kde nikto nevystúpil ani nenastúpil. Potom sme vystúpili v Jasove, prestúpili na spoj do US Steelu a až tu nás čakal posledný spoj do Lendaku.