Slavkovský štít

Povzbudení úspešným zdolaním Priečneho sedla, sme sa túto sobotu rozhodli dosiahnuť vrchol Slavkovského štítu. Plní sebavedomia sme sa zdržali už na Hrebienku zabratí do rozhovoru a konzumácie čerešňovice. Voľky nevoľky sme vyrazili po tatranskej magistrále na rázcestie pri Širokom kopci. Odtiaľ podľa mapy výstup trvá 4 hodiny 15 minút, prevýšenie okolo 11OO metrov. Asi po kilometri sme opustili pásmo lesa a vošli do pásma kosodreviny. Po chvíli sme došli k hríbiku s názvom Slavkovská vyhliadka. Nádherný výhľad na Veľkú Studenú dolinu a Lomnický štít nám na chvíľu učaroval. Miesto je obohnané zábradlím, čo sme využili na pózovanie pri fotografovaní. Po krátkom oddychu mysliac si, že štvrtinu cesty máme za sebou sme s vervou začali stúpať. Stúpanie bolo nekonečné, asi tak po hodine a trištvrť sa pred nami začínal rysovať vrchol. Náš optimizmus rozprášil zostupujúci turista, ktorý nás oboznámil s tým, že sa zatiaľ jedná iba o Nos. Navzájom sa hecujúc sme sa konečne na ten Nos vyškriabali. Odtiaľ už konečne bolo vidieť vrchol, zdal sa byť neuveriteľne ďaleko a vysoko /prevýšenie cca 2OO m a vzdialenosť vzdušnou čiarou okolo 600m/. Posedeli sme si na paloučku a zvažovali sme čo ďalej. Nakoniec sme sa samozrejme rozhodli ísť nahor spoločne. Po nekonečných útrapách sme konečne vyvrcholili. Odkryla sa panoráma Veľkej Studenej doliny, takže sme zvrchu videli, kadiaľ sme prednedávnom šli pri zostupe z Priečneho sedla... Na vrchole sme sa najedli a vydali sa na strastiplnú cca triapolhodinovú cestu naspäť na Hrebienok. Stihli sme doraziť práve včas, aby sme stihli lanovku a následne aj vlak do Lendaku.