Baranec zo Žiarskej doliny

Priemer: 5 (1 hlas)
Dátum túry
Pohorie
Západné Tatry
Nadmorská výška
2 185 m n. m.
Prevýšenie
1 455 m
Dĺžka túry
14 km
Trvanie túry
9:45 hod.
Obtiažnosť túry
3
Trasa

Žiarska dolina, ústie - Holý vrch - Baranec - Žiarske sedlo - Pod Smrekom - útulňa pod Pustým

Popis túry

Pri minulotýždňovom prechode Otrhancami nás svojou mohutnosťou upútal masív Baranca a tak sme sa ho rozhodli zdolať, následne zostúpiť do Žiarskeho sedla a prespať na útulni pod Pustým. Ráno 4.16 sme prázdnym rýchlikom vyrazili z Lendaku, prestúpili na autobus v Liptovskom Mikuláši a v ústí Žiarskej doliny vystúpili niečo po siedmej. Krátko sme kráčali asfaltkou, po chvíli sme začali stúpať ihličnatým lesom. Stúpajúc serpentínami sme veľmi rýchlo naberali výškové metre. Po prekonaní cca 600 výškových metrov sme vošli do pásma kosodreviny a začali sa nám objavovať prvé výhľady na Liptov v pozadí s Nízkymi Tatrami. Netrvalo dlho a ocitli sme sa na Holom vrchu, z ktorého je dobrý výhľad na hrebeň Malého Baranca. Krátko sme sa občerstvili a pokračovali v túre. Po ľavej strane sa nám odkrývala časť hlavného hrebeňa s Troma kopami a v pozadí sa týčiacim Baníkovom. Zostávalo nám prekonať vyše 400 metrov. Išlo sa nám výborne, onedlho sme prechádzali vyvýšeným otvoreným priestranstvom, z ktorého už bolo vidieť vrcholový monolit. Skončila kosodrevina a stúpali sme už len hôľnatým terénom. Cestou na vrchol sme pozorovali vrtulník HZS, za pomoci ktorého prebiehala záchranná akcia českej turistky pod Baníkovom. Okolo 10.00 hod. sme vystúpili na vrchol. Vďaka vynikajúcej vididiteľnosti sme si zo závetria vychutnávali výhľady na Vysoké Tatry, Plačlivô, Ostrý Roháč, Baníkov, Otrhance, Bystrú a hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Pocitovú vónkajšiu teplotu sme vďaka prenikavému vetru vnímali okolo nuly. Obliekli sme si teda čiapky a rukavice a vydali sa smerom na Smrek. Pomerne prudký cca 200 metrový zostup vystriedalo pohodové stúpanie na vrchol. Na Smreku sme si našli trávnaté záveterné miesto a vyše 3/4 hodiny sme sa kochali panorámou. Po oddychu sme cca 300 metrovým zostupom klesli do Žiarskeho sedla, odkiaľ sme pozorovali vrcholy Plačlivého a Ostrého Roháča obsypané trsmi turistov. Vďaka vetru sme sa dlho nezdržali a po zelenej začali zostupovať do Jamnickej doliny. Asi po 15 minútach sme sa ocitli v údolí, kde sa z neveľkej vzdialenosti ozval prenikavý piskot - dva svište varovali kolóniu pred narušiteľmi. Až po príchod do lesa bol zostup veľmi príjemný, pred nami sa týčili Otrhance. V lese začali prudké serpentíny, ale asi po 20 minútach sme sa ocitli pri prístrešku v Jamnickej doline. Čakal nás ešte asi pol hodinový úsek chôdze lesom a zrazu sa po pravej strane vynorila útulňa pod Pustým. V útulni nikto nebol a tak sme sa zložili a začali s prieskumom okolia. Vedľa útulne sa nachádza ohnisko s prístreškom, za útulňou sú narezané kláty dreva a obďaleč aj studnička s menším jazierkom. Sediac pri prístrešku sme privítali 2 okoloidúcich. Ukázalo sa, že sa jedná o kolegov Ericha z Nových Zámkov, s ktorým sme pred dvoma rokmi zostupovali z Kriváňa. Po ich odchode došla skupina Žilinčanov. Začalo nám už byť trocha chladno a tak sme vošli do koliby a v piecke rozložili oheň. Uvarili sme si polievku a vyčkávali príchod ďalších spolunocľažníkov. O pol ôsmej dorazil Jaczek z Poľska, skupinka učiteľov z Brna a Pali z Považia. Atila si výrazne ohraničil naše teritórium a za žiadnu cenu nikomu z prišelcov nedovolil prekročiť pomyslené hranice. Posedeli sme so spolunocľažníkmi a okolo 22.00 zaľahli spať. Okolo pol noci nás zobudil posledný návštevník, ktorý si to rozmyslel s bivakom na hrebeni na poslednú chvíľu. Atila brechotom zobudil celú útulňu, ale po chvíli už sme opäť všetci zaspali. O 5.00 ráno nás zobudil budík, v tichosti sme sa zbalili a vykročili do absolútnej tmy. Z neveľkej diaľky sa ozývalo ryčanie jeleňa. Svižným tempom sme začali zostupovať Jamnickou dolinou. Asi po hodinke sa nám po stranách začínali objavovať rúbaniská a my sme vyšli v ústí Jamnickej doliny. Umyli sme sa v potoku a pokračovali ku kempingu. Od kempu sme ešte zostupovali cca 4 km asfaltovou cestou, okolo pol ôsmej sme sa usadili pri stánku s predajom ovčieho syra neďaleko od zastávky. Kúpili sme si syr, poraňajkovali a vybrali sa na zastávku. Tam už stála skupinka čechov, ktorí bivakovali v prístrešku hneď veľa cesty. Nastúpili sme do autobusu, v Mikuláši počkali 50 minút a nastúpili do vlaku s cieľovou stanicou Lendak.