Ďumbier a Krakova hoľa

Zatiaľ nehodnotené
Nadmorská výška: 
2 043.00 m n. m.
Prevýšenie: 
1 583 m
Dĺžka túry: 
22 km
Trvanie túry: 
9:00 hod.
Obtiažnosť túry: 
3
Dátum túry: 
11.10.2008
Účastníci:
Črevo
Kato
Ďuri
Kuko
Atila pod Kojšovou hoľou
Belinda Skarak
Popis túry: 

Keď sme skoro ráno vystúpili v Liptovskom Mikuláši z vlaku, privítalo nás mrholenie. HZS predpovedala slnečné počasie a tak nás to prekvapilo. Nasadli sme na autobus do Jasnej. Šofér na Lúčkach zabudol zastať, takže ku hríbiku sme to mali o troška ďalej. Lúčky pokrývala námraza a hmla sa akurát začala dvíhať. Aby sme sa trocha zahriali, vyrazili sme svižným tempom. Lesný chodník bol blatistý a pomaly stúpal. Asi po pol hodinke sme prišli ku hríbiku Pod Krčahovom. K ďalšiemu hríbiku Široká dolina rázcestie to malo ešte trvať cca hodinu. Postupovali sme ďalej lesom, až sme došli na rázcestie. Tu sa nám objavili prvé výhľady na hlavný hrebeň. Občerstvili sme sa a pokračovali ďalej. Stúpali sme vydláždeným chodníkom pomedzi kosodrevinu. Slnko ešte bolo nízko a tak sme spočiatku kráčali v tieni. Na Krúpovo sedlo je prevýšenie cca 600 metrov a tak sme po serpentínach pomaly postupovali. S pribúdajúcimi výškovými metrami sa nám začali objavovať výhľady na Sinú, Chopok, Konské a na inverziou zahalenú Liptovskú kotlinu. Tesne pod sedlom už bolo vidieť aj Západné a Vysoké Tatry. Atila využil zbytky snehu zpred týždňa na osvieženie a dôkladne sa v ňom vyváľal. Asi za hodinu a pol sme prišli ku Krúpovému sedlu, kde sme sa naobedovali. Pekné počasie malo za následok čulý turistický ruch, dokonca Kamienka aj Štefánička boli zarezervované do posledného miesta. Ukázalo sa, že Ďumbier je obľúbenou destináciou štvornohých priateľov človeka a tak Belinda s Atilom stretli prekvapivé množtvo príslušníkov svojho druhu. Zo sedla na Ďumbier to pohodlným chodníkom trvá cca 30 minút. Ďumbier ponúka excelentné výhľady na vrcholy všetkých druhov Tatier. Zostup bol rýchly, čakala nás ešte Prašivá, Tanečnica a Krakova hoľa. Z Krúpoveho sedla sme hôľnatým terénom pokračovali po žltej značke. Keď sme klesli na cca 1700 m, objavila sa kosodrevina a na lúčke neďaleko Prašivej sme si dali oddych. Pokračovali sme výrazným zostupom a vošli do smrekového pásma. Začalo mierne stúpanie po úbočí Tanečnice, ktorej vrchol značka obchádza. Pokračujeme úzkym traverzovým chodníčkom cez lúku, vchádzame znova do lesa a asi po 15 minútach klesania prichádzame do sedla Javorie. K, K a Belinda pokračujú na Lúčky, my ostatní ešte chceme vyjsť na Krakovu hoľu. Znamená to 200 výškových metrov navyše a keďže chceme stihnúť autobus do Mikuláša, stúpame svižným tempom. Čochvíľa sme pri hríbiku Kosienky, na vrchol máme už iba 20 minút. Chodník v kosodrevine nečakane vyúsťuje na holej skalnatej plošine a my sa ocitáme na Krakovej holi. Kvôli intenzívnemu vetru si výhľady vychutnáme narýchlo a vraciame sa do sedla Javorie. Máme trocha voľného času a tak sa vyhrievame na slniečku. Zo sedla na Lúčky to má trvať cca hodinku. Zostupujeme lesom nenáročným, miestami vydláždeným chodníkom. K a K nás telefonicky varovali pred polomom pod Krčahovom, kde sa stráca značka. Treba prejsť priamo cez polom a po ľavej strane sa nachádza mostík cez potok, odkiaľ sa pokračuje na Lúčky. Riadili sme sa podľa tohto návodu a tak sme čoskoro k hríbiku došli. Odtiaľ sme pokračovali cestou známou z rána a po cca 20 minútach sme už boli na zastávke. Nastúpili sme do autobusa a pozorovali správanie nevľúdneho vodiča. Najprv nekompromisne zakázal ruskej rodinke fotografovať dianie v autobuse aj mimo neho, potom na otázku nastupjúceho pasažiera odvrkol, že nevie. Zato na príslušníčky ženského pohlavia akéhokoľvek veku bol vľúdny až až. Vystúpili sme v Mikuláši, do odchodu vlaku sme mali vyše hodiny a tak sme tento čas strávili v priestrannej reštaurácii na poschodí vlakovej stanice, kde okrem nápojov ponúkajú na jedenie aj bagety. Vlak prišiel načas, takže sme do Lendaku došli okolo desiatej.