Vyrazili sme ako vždy ráno o siedmej , dnes nás čakala trocha dlhšia cesta. Po dvoch hodinách počúvania The Bridge sme došli na parkovisko pri Rifugio Auronzo. Privítal nás studený vietor, tak sme sa nezdržiavali a rýchlym tempom vykročili. Cesta na chatu Rifugio Lavaredo je nenáročná, jediným problémom sú zástupy prevažne sviatočných turistov. Na chate sa chvíľu zdržíme a vydávame sa k východisku dnešnej feraty. Spočiatku stúpame dosť prudkým svahom až kým nevyjdeme na rovné priestranstvo, odkiaľ je nádherný výhľad na majestátny Drei Zinnen. Po suťovisku pokračujeme asi 3 kilometre k nástupu na feratu. Navliekame si výstroj, tentokrát aj s čelovkami a vyrážame. Spočiatku stúpame do kopca tunelom, stúpanie je dosť zdĺhavé a v tomto stiesnenom priestore nie veľmi príjemné. Po asi pol hodinke prichádzame na skalnú plošinu, kde začína samotná ferata. Pripútame sa k istiacemu lanu a vo včerajšom poradí vyrážame. Jedná sa o obojsmernú feratu, takže postup nahor komplikujú zostupujúci. Ako vždy nebojácni bratia česi, aby sa nezdržiavali čakaním, zostupujú bez zaistenia snehovým poľom. Jeden z nich precenil svoje schopnosti a zo zúfalým "co teď" sa so zúfalou prosbou v očiach díval na svojho parťáka. Nakoniec sa mu to nejako podarilo a bezpečne zostúpil. Táto ferata je nenáročná, jediný problém je množstvo ľudí. V sedle ferata končí a na vrchol je to za pár minút. My s K sme sa trocha zdržali, na 2744 m vysoký Paternkofel prichádzame ako poslední z našej skupiny. Ledva stihneme zopár vrcholových fotiek a Mišo nás kvôli počasiu tradične plaší dole. S K frfleme ale nakoniec sa podriaďujeme. Tou istou trasou klesáme nadol. Nájdeme si príhodné miestečko na posilnenie a rozbalíme obed. Pri jedle pozorujeme iných bratov čechov s igráčkovskými prilbami. Naspäť sa vydávame inou trasou, rovnako zabezpečenou oceľovým lanom. Niektoré úseky sú pomerne exponované, ale ako už skúsení feratisti s tým nemáme žiadny problém. Po asi hodine a pol si vyberieme zostupovú trasu suťoviskom. Cesta nám dáva dosť zabrať, nohy nemajú pevný podklad, čo zaťažuje najmä kolená. Po asi pol hodinke prichádzame na cestu. Záverečné, dosť vyčerpávajúce stúpanie a ocitáme sa pri malom plese za chatou Rifugio Lavaredo. Na chate sa osviežime kolou, sadáme do auta a vyrážame do Cortiny. Dnes sme to stihli tesne po sieste, nachádzame útulnú pizzeriu a na verande usadáme k stolu. Pizza a cestoviny sú vynikajúce a tak spokojní odchádzame. Prejdeme sa ešte po mestečku, nakupujeme zásoby a suveníry v miestnom obchodnom stredisku. Sadáme do áut a vraciame sa do Pederoy.