Hrebeňovka Krivánskej Malej Fatry - 2 deň

Priemer: 5 (2 hlasov)
Nadmorská výška: 
1 709.00 m n. m.
Trasa: 

Chata pod Chlebom - Snilovské sedlo - Veľký Kriváň, hrana - Veľký Kriváň - Veľký Kriváň, hrana - Sedlo Bublen - Malý Kriváň - Sedlo Priehyb - Sedlo Vráta - Suchý - Sedlo Príslop pod Suchým - Javorina rázcestie - Chata pod Suchým - Podhradské - Strečno

Prevýšenie: 
763 m
Dĺžka túry: 
21 km
Trvanie túry: 
6:30 hod.
Obtiažnosť túry: 
3.5
Dátum túry: 
28.08.2008
Účastníci:
Črevo
Ďuri
Štajo
Popis túry: 

Keďže sa bufet na chate otváral až o pol ôsmej, dopriali sme si dlhý, výdatný spánok, vstali o 7.00, pobalili veci snažiac sa pri tom nezobudiť spravodlivým spánkom spiacich poľských psychonautov. Dali sme si párky a čaj a vyrazili. Dnes nás podľa hikeplanera čakalo niečo vyše 20 km, 835 m stúpanie a 1 890 m klesanie. Na Snilovské sedlo je potrebné po hradskej prekonať 100 m prevýšenie. Zvládli sme to rýchlejšie, Ďuri si ošetril už permanentne doráňané chodidlá a pokračovali sme s výstupom na hranu Veľkého Kriváňa. Minuli sme množstvo turistov prevažne v penzijnom veku, ktorí sa na sedlo priviezli sedačkou od chaty Vrátna, schovali batohy v kosodrevine a naľahko vybehli na vrchol. Vyfotili sme zopár vrcholových fotiek, vrátili sa k batohom a začali s klesaním do sedla Bublen. V dôsledku lanovky bola táto časť hrebeňa viac zaľudnená a tak sme míňajúc skupinky s malými batohmi prešli cez Pekelník a zostúpili na sedlo Bublen. Podľa hríbika na Malý Kriváň to malo trvať 45 minút, podľa hikingu 1:20. Skúmajúc vrcholky pred sebou sme skôr verili hikingovskej alternatíve, samozrejme radšej by sme uvítali hríbikovú. Po prekonaní 226 výškových metrov po hrebeni a v čase podľa hikingu, sme sa ocitli na vrchole Malého Kriváňa s charakteristickým betónovým obeliskom. Kochajúc výhľadom sme si oddýchli a vybrali sa smerom na Sedlo Priehyb. Za sedlom sme prešli kosodrevinovým porastom a hrebeň opäť dostával dolomitový charakter. Zišli sme do sedla Vráta, kde sme sa rozhodovali, či na chatu pod Suchým pôjdeme cez Suchý, alebo vrchol po žltej obídeme a zostúpime priamo do sedla Príslop pod Suchým. Samozrejme plní optimizmu sme si vybrali vrcholovú alternatívu. Trasa vedie zaujímavým miestami lezeckým terénom s mnohými výstupmi a zostupmi. Nakoniec asi po pol hodine sme dorazili na Suchý. Na 1 km nás čakalo prudké 266 m klesanie do sedla. Psychicky sme sa teda pripravili a vyrazili. Zo sedla Príslop na chatu nás čakalo ešte cca 25 minút. Citeľne sa oteplilo, zmiešaný les sa striedal s lúkami. Ako písali vo vrcholovej knihe na Suchom, majiteľa chaty sortiment ani veľmi netrápi a tak sme si dali po kapustnici a fľašovej kofole. Zdržali sme sa teda na čas nevyhnutný na občerstvenie a vyrazili na záverečnú etapu. Asi 50 m od chaty sme v blate spozorovali čerstvú medvediu stopu, čo nám dalo silnú zostupovú motiváciu. 600 m klesanie sme zdolali závratným tempom, keď sme oddychovali maximálne každých 100 m. Podľa stupňa klesania sme sa zhodli, že zdolanie hrebeňa z tejto strany je minimálne pocitovo rovnako obtiažne ako z Bieleho potoka. Asi po hodine sa nám pomedzi lístie ukázal Váh aj so stojacou kolónou na ceste. Došli sme k starému hradu, na nádvorí ktorého bola navŕšená halda odpadkov. Od hríbika sme pokračovali po hradskej až kým značka neodbočila do húštia. Predierajúc sa týmto úsekom sme vyšli pri poli, nad Váhom sa objavil hrad a my sme vkročili do Strečna. Prešli sme popod most, zabočili doprava a pokračovali na stanicu. Našťastie vlak mal meškanie, takže sme nemuseli čakať na nasledujúci. Onedlho sme vystúpili v Žiline na stanici, zakúpili si lístok do Lendaku. Štajovi išiel rýchlik do Bratislavy až o hodinu, takže sme sa rozlúčili a nastúpili do rýchlika. Keďže sa blížil predĺžený víkend, celé západné Slovensko sa presúvalo na východ a nám sa podarilo usadiť jedine na batohoch v chodbičke. Našťastie od Liptovského Mikuláša sa miesta začali uvoľňovať, takže už od Popradu sme sedeli.