Krakova hoľa z Lúčok

Zatiaľ nehodnotené
Nadmorská výška: 
1 752.00 m n. m.
Trasa: 

Lúčky - Pod Krčahovom - Sedlo Javorie - Kosienky - Krakova hoľa - Sedlo Machnaté - Demänovská jaskyňa slobody 

Prevýšenie: 
962 m
Dĺžka túry: 
13 km
Trvanie túry: 
4:30 hod.
Obtiažnosť túry: 
2
Dátum túry: 
16.10.2007
Účastníci:
Črevo
Popis túry: 

Podľa predpovede počasia HZS hlásia na tento deň polooblačnosť a tak neváham a využívam jednu z posledných príležitostí na teplú jesennú túru. Cestou vo vlaku z Lendaku sledujem štíty Vysokých Tatier. Po príchode do Liptovského Mikuláša presadám na autobus, ktorý ma odvezie až na začiatok dnešnej túry - zastávka Lúčky v Demänovskej doline. Hneď pri zastávke stoja dve seniorky a vyzývajú ma aby som sa pripojil k ich hromadnému výstupu na partizánske bunkre. Zdvorilo odmietam a pokračujem vytýčenou trasou. Cestou ihličnatým lesom stretávam ešte troch nadávajúcich chlapíkov, ktorí v presne určených miestach zapichujú zafarbené kolíky do zeme. Včerajší úsek, ktorý robili celý deň im nejaký vtipálek povytrhával a kolíky zobral. Opustím skupinku a dávam sa do výraznejšieho stúpania. Pri hríbiku Krčahovo opúšťam zelenú značku a vydávam sa po červenej na sedlo Javorie. Z rázcestia vedie ďalšia odbočka aj na už vyššie spomenuté bunkre. Z Krčahova do sedla je to nejakých 400 výškových metrov a cca 3 dĺžkové kilometre. Cesta je prevažne dláždená kameňom. V narastajúcom opare a hmle som nakoniec dorazil do sedla. Zo sedla sú dve varianty postupu, prvá - na Kosienky, kde mám namierené ja a druhou variantou je možné ísť cez Poludnicu a Prašivú až na Krúpovo sedlo. Na Kosienky vedie cesta najmä cez hustú kosodrevinu. V narastajúcej hmle opúšťam Kosienky a vydávam sa k hríbiku pod Krakovou hoľou a následne na samotnú hoľu. Cez kosodrevinu som dorazil na skalný zráz, kde sú rôznymi smermi vyšľapané cestičky v kosodrevine. Vydám sa jednou z nich. ale po chvíli sa vrátim a na zemi si všimnem nivelačný kameň so zvyškom tyče. Takže som v cieli, aj keď výhľad je len na pár metrov. Kdesi na blízku by mala byť aj Jaskyňa slnečného lúča, ale v tejto hmle nemá zmysel pokúšať sa ju nájsť. Po krátkom obede sa vydávam na zostup na sedlo Machnaté. Spočiatku je trasa obdobná ako pri výstupe na Kosienky. Neskôr chodník vedie dosť nebezpečným travezom cez celú stráň, jeden zlý krok a človek by sa ocitol o niekoľko desiatok metrov nižšie. Prejdem nebezpečný úsek a stretávam skupinku starších turistov, čo majú tiež namierené na Krakovu hoľu. V sedle Machnaté sa veľmi nezdržujem, ešte mám pred sebou 1:50 hod. šlapania. Pri zostupe stretávam staršieho nemeckého turistu /dederóna/, s ktorým strávim min. pol hodiny rozhovorom o politicko-ekonomickej situácii oboch krajín. Po rozlúčke s Nemcom zrýchleným krokom zostupujem až dôjdem k východu z Demänovskej jaskyne slobody. Cestou na parkovisko stretávam skupinku, ktorá sa zadýchaná výstupom k ústiu jaskyne vypytuje, že či je ešte veľmi ďaleko ku jaskyni. S pobaveným úsmevom im odvetím, že už je to blízko a ponáhľam sa objednať si mccainy na parkovisku. V pohode stíham autobus a dokonca sa stihnem aj naobedovať v Liptovskom Mikuláši v reštaurácii oproti stanici. Ponúkajú tu polievky, 3-4 hotovky, vyprážaný syr a pomer "výkon-cena" je výborný. V kľude sa najem a odchádzam na rýchlik do Lendaku.