Chopok z Jasnej

Chopok je po Ďumbieri a Štiavnici tretím najvyšším vrcholom Nízkych Tatier. Nachádza sa na hrebeni medzi Derešmi a Ďumbierom. Chopok pozostáva zo žuly "ďumbierskeho" typu, preto má aj veľmi podobný reliéf. Severná časť Chopka je tvorená strmými bralnými stenami členenými žľabmi (najmä severovýchod a severozápad), južná časť je naopak charakteristická balvanovitými poliami. Na západnom vrchole je umiestnená meteorologická stanica a Kamenná chata pod Chopkom. Vďaka relatívne ľahkému prístupu aj za pomoci lanoviek zo severnej aj južnej strany patrí medzi celoročne najnavštevovanejšie horské destinácie na Slovensku.

Z Jasnej na Tri vody

Konečná zastávka autobusa smerúceho do Demänovskej doliny je nedaľeko hotela Grand. Malým briežkom popri drevenom zábradlí vybehneme nahor a ocitneme sa pri najväčšom morénovom jazierku Nízkych Tatier - Vrbickom plese (rozloha - 0,68 ha, hĺbka - miestami až 4 m, leží v nadmorskej výške 1 113 m n. m.). Pustíme sa po jeho ľavom brehu a asi po desiatich minútach sa vynoríme nedaľeko Mikulášskej chaty. Z hríbika pri Mikulášskej chate vedie žltá značka až hore na sedlo Poľany. Sprvoti sa uberáme po asfaltovej ceste, pričom míňame rekreačné objekty s rôznym stupňom udržiavania. Asfaltka končí, prejdeme rozbahnený terén a odbáčame do lesa. Vedie tu široká, pohodlná cesta aj s dreveným mostom, ktorý preklenuje potok s názvom Zadná voda. Po nejakej chvíli sa cesta zúži a nahradí ju kamenný chodník, ktorý je počas letných mesiacov často prelínaný potôčikom. Za dnešného chladného počasia je pokrytý súvislou ľadovou vrstvou, takže ako dvojnohý, tak aj štvornohý turista našľapuje opatrne. Po 3/4 hodine od Mikulášskej chaty spozorujem potok, ktorý sa z ľavej strany chodníka napája do Zadnej vody a zaplavuje celý chodník. Je to jasný signál, že Tri vody už sú na dosah. Názov Tri vody označuje miesto, kde sa spájajú tri potoky - spod Derešov, Poľany a Bôru. Dáme si malý oddych, ale chlad a vlhkosť nás poháňa ďalej.

Traverzom na sedlo Poľany

Úsek tesne za Tromi vodami je dosť skalnatý, pričom treba prekonávať relatívne vysoké kamenné prekážky. Postup spomaľuje súvislá ľadová vrstva. Keď však opustíme pásmo lesa a vojdeme do kosodreviny, ľadový nános zmizne a my môžme zrýchliť. Začínajú sa objavovať aj prvé výhľady, pred nam je vidieť sedlo Poľany, po pravej strane sa tiahne hrebeň Poľany a Bôra a za nami vidno Poludnicu, Krakovu hoľu a Západné Tatry. Pomaly utíchne aj šum potoka, no nanešťastie ho vystrieda "rev" vrtulníka premávajúceho z Jasnej na Chopok, ktorý nás bude sprevádzať celým zvyškom dnešnej túry. Po asi pol hodine sa chodník vynára z kosodreviny a pokračuje hôľnatým terénom. Záverečné stúpanie na sedlo Poľany vedie traverzami, ktorých exponované body vynikajúco slúžia Atimu na kontrolu celej doliny. Posledný úsek traverzu je už len takmer priamočiare nie veľmi namáhavé stúpanie, ktoré nás čoskoro odmení vrcholovým hríbikom.

Na centrálnom hrebeni Nízkych Tatier

Najnamáhavejšiu časť výstupu máme za sebou a teda je čas na oddych. Už zo sedla Poľany je veľmi pekný kruhový výhľad. Vžda ma ako prvý upúta hrebeň 1 980 metrov vysokej Skalky, ktorý je doposiaľ pre mňa terra incognita. Smerom na západ pokračuje cez Kotliská trasa hrdinov SNP, približne východným smerom je Chopok smerom na sever sa rozprestierajú Vysoké a Západné Tatry v celej svojej nádhere. Po pravej strane v smere od Krúpovho sedla je rozložitý hrebeň Prašivej a Tanečnice, zakončený Krakovou hoľou. Občerstvením načerpáme ďalšie sily. Atiho čerstvý vdzuch v spolupráci s nadmorskou výškou a plným žalúdkom povzbudí k obskurným sexuálnym aktivitám, ktoré však k jeho ľútosti nenájdu naplnenia. Dereše sú od nás vzdialené asi 45 min., preto pobalím veci a po červenej značke sa vyberieme smerom k Chopku. Táto časť Nízkych Tatier pôsobí upraveným a bezpečným dojmom. Pomedzi občasné skupiny skál a trávu vedie kľukatiaci sa chodník. Kráčame Liptovskou hoľou a po ľavej strane na severnej strane hrebeňa sa objavujú snehové polia. Obvykle sa tu o takomto čase vyskytuje črieda kamzíkov, vrtulník ale asi lezie na nervy aj pôvodným obyvateľom hrebeňa. Míňame dvojicu turistov so psami, ktorí pokračujú na Chabenec a začína prudšie stúpanie na Dereše. Vychodenú cestičku vymieňa kamenný chodník, ktorý sa centrálnym hrebeňom NT vinie až po Štefáničku. Objavujú sa skupinky kamenných mužíkov, ktoré v súčinnosti s nádhernou panorámov Tatier tomuto miestu prepožičiavajú tajomný ráz. Odtiaľto je to na Chopok už len niečo okolo kilometra. Ku chate dorazíme za cca 15 minút. Na môj vkus je tu akosi príliš rušno, Celé okolie Kamienky je posiate zväčša "sviatočnými" turistami, poniektorými oblečenými aj do dlhých kabátov. Atmosféru ešte spríjemňuje hučanie vrtulníka vylievajúceho vodu na betónovanie novej lanovkovej stanice. Takže sa veľmi nezdržíme a vydáme sa na zostup z Chopka. 

Zostup z Chopka do Demänovskej doliny

Ešte pred rokom viedla modrá značka na Lukovú kamením vydláždeným chodníkom, dnes je tu žiaľ vybágrovaná "dvojprúdovka" sporadicky lemovaná rôznymi typmi stavebnej techniky. Táto nová vymoženosť vedie až na Lukovú. Po ceste relatívne často stretávame návštevníkov jednoznačne mestského typu. Po príchode na Lukovú sa táto drobná záhada vyjasňuje. Extrémne priaznivá predpoveď počasia na tento víkend spôsobila spustenie lanovky na Lukovú. V polovičke novembra obvykle nie je spojazdnená. Takže lanovkári zarobili a spokojní turisti relatívne bez námahy zdolali tretí najvyšší vrch Nízkych Tatier.
Na Lukovej odbočíme doprava na červenú značku a keby nebolo toho nešťastného vrtulníka, veľmi príjemným prostredím zostúpime až na hríbik pod Orlou skalou. Odtiaľ už pokračujeme trocha jednotvárnym terénom po zjazdovke až kým nezídeme do Jasnej pod Chopkom.

Na záver

Túra na Chopok dolinou Zadnej vody je veľmi príťažlivá, už počas výstupu je za priaznivého počasia možné pozorovať zaujímavé výhľady na Demänovskú dolinu a Západné Tatry. Po výstupe na hrebeň sú výhľady ešte rozmanitejšie a prechádzka hrebeňom je nenáročná a príjemná. Ako som spomínal na začiatku, Chopok je jeden z najnavštevovanejších vrcholov, preto ak v prírode hľadáte ticho a pokoj, môžete tu byť za priaznivého počasia, keď je funkčná lanovka, dosť prekvapení. Každopádne nevynechajte občerstvenie na Kamienke, jedlo aj čaj tam býva výborné.