Ráno sme sa nenáhlili, čakalo nás len zopár kilometrov na Kamienku. Dali sme si výdatné raňajky a znova zaľahli si trocha oddýchnuť. Keď sme vstali, zbalili sme sa a dali si ľahký obedík. Počasie sa medzitým vôbec nezmenilo, naďalej hmla a jemné mrholenie. V dobrej nálade teda vyrážame, kráčame po kameňmi vydláženom chodníku, momentálne miestami pokrytom snehom. Ochladilo sa a začal fúkať studený vietor. Vyberáme teda rukavice a čiapky a pokračujeme ďalej. Po cca 50 minútach prichádzame na Krúpovo sedlo. Rozhodujeme sa, či si vybehneme na Ďumbier /len tak, lebo výhľad nehrozí.../ Rozhodovanie za nás ukončuje z náhle sa spustiaca prietrž mračien. Zrýchleným krokom sa náhlime na Kamienku. Nevidíme skoro vôbec nič, terén je klzký, fúka silný, nárazový vietor. Oproti nám idú bratia češi, rovnako premočení. Prehodíme zopár slov a náhlime sa ďalej. Cez Demänovské sedlo prechádzame bez zastavenia. Nečas sa pomaly zmenšuje, prestáva pršať. Č sa na záver pošmykne a spadne do blatistej mláky. Rozveselení pokračujeme ďalej. Záverečné stúpanie a onedlho prechádzame okolo suchého WC a vchádzame na Kamienku. Chatár práve zmýva podlahu a tak vyčkáme na chodbe. Ubytujeme sa, dáme sušiť topánky na sušiče a vchádzame do reštaurácie. Dáme si večeru, K popíja horec a my s Julesom kávový likér. Keď sme dopili druhú fľašu likéru, chatár sa začína obávať o čistotu v izbe a vystríha nás pred ďalšou konzumáciou likéru. Okolo 11 zatvára reštauráciu a my sa poberáme spať. K ešte nastavuje budík, aby sme si na svitanie vybehli na Chopok
