Centrálny hrebeň Nízkych Tatier - 1 deň

Zatiaľ nehodnotené
Nadmorská výška: 
1 740.00 m n. m.
Trasa: 

Čertovica - Rovienky - Kumstové sedlo - Králička - Chata generála M. R. Štefánika

Prevýšenie: 
722 m
Dĺžka túry: 
8 km
Trvanie túry: 
3:30 hod.
Obtiažnosť túry: 
2
Dátum túry: 
05.05.2007
Účastníci:
Črevo
Kato
Kuko
Jules
Popis túry: 

Na túto minihrebeňovku sme sa dohodli aj s našim dávnym kamarátom Julesom. Boli sme trocha v časovej tiesni /Kamienku mali od budúceho týždňa reštaurovať a my sme chceli stihnúť aspoň trocha zimné podmienky/ a tak sme sa vybrali aj za nie veľmi priaznivého počasia. Po všelijakých peripetiách sme sa nakoniec všetci stretli v Brezne a začali vymetať podniky... Na privát u Č, kde sme spali, sme sa dostali asi okolo 2 nadránom, na spánok sme mali slabé 4 hodinky. Ráno budíček, niektorým sa nechcelo vstávať a došlo aj k ostrým slovným výmenám. Nakoniec sme však včas stihli autobus a dopravili sa na Čertovicu. Tu sme vošli do motoresta a naraňajkovali sa. Objednali sme si obľúbené mccainy /placky/. Boli extrémne mastné, dokonca aj po odsávaní oleja servítkami. Aspoň budeme mať dosť energie na šlapanie. Vonku sa riadne rozpršalo, preto si obliekame pršiplášte, robíme záverečné fotky s čašníčkou a vyrážame do dažďa. Z Čertovice na Rovienky je to riadny stupák a v tomto rozbahnenom teréne to teda nie je med lízať. Po pol hodinke K začína vážne uvažovať o návrate, tepláky má načisto premočené. Pokúšame sa ho odhovoriť a presvedčiť, aby to s nami vydržal aspoň po Štefáničku. Chvíľu s nami ešte kráča, ale nakoniec sa rozhodne vrátiť. Takže už len traja vchádzame na Rovienky a po červenej kráčame kosodrevinou ďalej. Na Kumštové sedlo je to 20 minút viac-menej po rovinke. V hmle a miernom mrholení prichádzame na sedlo, chata je vzdialená už len 1:15 hod. Chôdza v mokrom snehu je dosť nepríjemná ale s krátkymi prestávkami sme to nakoniec zvládli. Na chate nás privítala usmievavá pani chatárka s ochrankou - pardálom Bagírom. Naobedovali sme sa, ubytovali a vrátili späť do reštaurácie. Okrem nás bolo na chate už len zopár hostí. Začali sme teda hodovať a popíjať. Okolo desiatej pani chatárka zavrela kuchyňu a pobrala sa spať, nám však dovolila ostať v jedálni a ďalej sa zabávať. Tak sme aj učinili, keď sme okolo 11 v noci vyšli von, obloha sa roztiahla a v diaľke sme zahliadli svetlá Brezna. Opäť po polnoci sme sa vybrali na izbu, ráno sme museli skoro vstávať, mali sme v pláne zažiť svitanie na Ďumbieri. Okolo 3 zazvonil K povestný budík, na ktorý sa zobudila celá chata okrem K. Vonku však pršalo a tak sme zaľahli spať.