Kráľova hoľa z Telgárta

Kráľova hoľa je pre nás už tradične zahajovacou túrou turistickej sezóny. V novom zložení sme teda vystúpili na zastávke Telgárt - penzión. Zastávka sa nachádza hneď za tunelom Kornela Stodolu a je z nej výhľad na zaujímavo architektonicky riešený železničný most s členenou oblúkovou konštrukciou zo železobetónu. Spomínaný tunel je jediný špirálovitý tunel na Slovensku a bol postavený kvôli prekonaniu pomerne veľkého prevýšenia na relatívne krátkom úseku. 

Z Telgárta k prameňu Zubrovice

Červená značka pokračuje do centra dediny, kde na križovatke pri potravinách treba zabočiť doprava. Po asi desaťminútovom prechode dedinou konečne vchádzame do ihličnatého lesa. Pohodlným stúpaním lesným chodníkom vystupujeme na čistinku označenú ako Dolné Pasienky. Po krátkom občerstvení pokračujeme po červenej značke. Stúpanie na Horné pasienky s nadmorskou výškou 1 236 m n. m. je o poznanie náročnejšie a trvá asi 40 minút. Nasleduje oddych spojený s doplnením sacharidov a tekutín a vydávame sa ďalej. Po chvíli značka vedie na lesnú križovatku, ktorá sa oproti minulosti značne zväčšila v dôsledku častého výskytu lesných mechanizmov, keďže tu prebieha intenzívna ťažba dreva. Chodník sa často križuje s potôčikom Zubrovica, ktorý pramení nad výmenníkovou stanicou nachádzajúcou sa na červenej, približne vo výške 1 500 m n.m. Popri stĺpoch vysokého napätia naberáme výškové metre a pomedzi zvyšky snehu prichádzame k výmenníkovej stanici, ktorá nám poslúži ako prirodzené závetrie. Opäť krátky oddych a začíname stúpať hôľnatým terénom. Prechádzame cez menšie snehové polia a na horizonte vidíme siluety iných turistov kráčajúcich po asfaltke smerom od Kráľovej skaly. Dorazíme ku asfaltke a prehodíme pár viet so skupinou starších milovníkov hôr. 

Záverečných cca 400 výškových metrov na vrchol Kráľovej hole

V tomto nekrytom teréne je sila vetra omnoho vyššia ako v nižších polohách, ale vďaka slnečnému počasiu a nášmu oblečeniu je to znesiteľné. Záverečné stúpanie na Kráľovu hoľu je pomerne monotónne, našťastie však neustále sa zväčšujúca silueta kráľovohoľského vysielača postaveného v roku 1 960 pôsobí motivujúco. Po cca 40 minútach dosiahneme vrchol a najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier nám odhalí svoju jedinečnú kruhovú panorámu. Vychutnávame si výhľad na Vysoké a Západné Tatry, vrcholky Nízkych Tatier, Horehronie a Liptov. Okrem vysielača v budove sídlia aj meteorológovia a členovia Horskej záchrannej služby. V malej miestnosti, celoročne otvorenej a určenej na núdzové prespatie, si čakanie na Ďuriho, ktorý sa s jeho roztomilou kóliou Rebelom vydal na hľadanie geokešky umiestnenej na Orlovej, krátime suchým obedom. Po príchode dvojice geocacherov sa zbalíme a vydáme sa na cestu dole. 

Smerujeme do prírodnej rezervácie Martalúzka

Čaká nás ešte podľa môjho názoru jedna z najkrajších lokalít Nízkych Tatier - Martalúzka. Táto prírodná rezervácia je charakteristická mohutným skalným amfiteátrom, ktorým kaskádovito preteká Hnilec. Žije tu početná populácia vzácnych živočíšnych aj rastlinných druhov. Amfiteáter Martalúzky vyúsťuje do trávnatej polianky. Zostup z Kráľovej hole na Martalúzku je dosť rýchly. Pomáhajú nám snehové polia, cez ktoré je možné bezpečne prebehnúť. Chceme stihnúť spiatočný vlak z Pustého poľa a preto sa pri hríbiku príliš nezdržujeme a začíname so zostupom na polianku. Chodníček vedie skalnatým terénom strmo dolu a pri zostupovaní po klzkých kameňoch musíme byť mimoriadne opatrní. Po náročnom zostupe oddychujeme pri Hnilci a pozorujeme úchvatnú scenériu. Po chvíli sa vnárame do ihličnatého lesa pôsobiaceho pralesovitým dojmom. Občasne popadané stromy na chodníku prekračujeme, alebo obchádzame. Po asi pol hodine zostúpime na lesnú cestu a prichádzame k hríbiku v nadmorskej výške 1 275 m n.m. označenom ako Zadná Nemecká. 

Po asfaltke na železničnú zastávku Vernár

Opäť krátky oddych a zostup ihličnatým lesom pokračuje až kým neprídeme k drevenej budove pri ktorej sa nachádza hríbik s názvom Pod Košariskom. Je to zakončenie Zadnej doliny a značka sa mení zo žltej na zelenú. Smerom na Pusté pole vedie asfaltová cesta, opačným smerom zelený chodník pokračuje až na Smrečinské sedlo. Úsek ktorým kráčame je už pomerne všedný, popri ceste tečie Hnilec. Sporadicky míňame cyklistov či sviatočnejších výletníkov. Po necelej hodine prichádzame na železničnú zastávku Vernár, vlak.

Na záver len dodám, že túto stredne náročnú túru na Kráľovu hoľu s návratom cez Martalúzku vrelo odporúčam všetkým priemerne zdatným turistom. Ak budete mať šťastie, Kráľovka vás odmení krásnym výhľadom a na polianke pri Martalúzke si budete môcť vychutnať človekom skutočne nedotknutú prírodu. Ako je uvedené v odkaze v Podobných túrach nižšie, aj opačný smer trasy z Vernára uspokojí každého milovníka hôr.