Kráľova hoľa z Vernára

Priemer: 5 (1 hlas)
Nadmorská výška: 
1 946.00 m n. m.
Trasa: 

Pusté pole (zast. Vernár) - Pod Košariskom - Martalúzka - Kráľova hoľa - sedlo Snehová jama - Prameň Zubrovica - Telgárt

Prevýšenie: 
1 034 m
Dĺžka túry: 
16 km
Trvanie túry: 
6:30 hod.
Obtiažnosť túry: 
3
Dátum túry: 
05.07.2008
Účastníci:
Črevo
Ďuri
Atila pod Kojšovou hoľou
Popis túry: 

S Ďurim sme sa stretli pred šiestou na stanici v Lendaku. Zakúpili sme lístky a o 6.22 sme vyrazili do Margecian. Po prestupe nás ešte malo čakať dvojhodinové putovanie na zastávku Vernár v Pustom poli. Zastávka je paradoxne pomenovaná podľa cca 5 km vzdialenej obce. Keď sme prechádzali zastávkou Tretí hámor, sprievodca v motoráčiku zapol kúrenie. Zdalo sa nám to teraz v júli trocha zvláštne a až keď v Nálepkove-Peklisku vlak definitívne zastal, dozvedeli sme sa, že sa motor prehrieva a budeme sa musieť vrátiť späť do Nálepkova. Sprievodca si obliekol reflexnú vestu a červenou zástavkou vystrčenou z okna navigoval rušňovodiča, ktorý sa touto netradičnou situáciou ocitol na zadnom konci súpravy. Po telefonátoch v Nálepkove sme mali na výber z dvoch variánt: buď vyraziť na Pálenicu z Nálepkova, alebo počkať na ďalší vlak, ktorý mal mať príchod o 10.24 hod.. Aj keď na Vernári sme mali byť až okolo pol dvanástej, zvolili sme si predsa len túto druhú alternatívu. Keď sme po všetkých týchto komplikáciách konečne dorazili na Pusté pole, pobrali sme sa hneď horskému hotelu, kde sme sa pripravili na túru. Prešli sme cez most a ocitli sa na asfaltke so žlto-zelenou značkou. Stúpajúca asfaltka v perfektnom stave skončila asi po troch kilometroch a nahradila ju rovnako široká lesná cesta. Minuli sme poľovnícku chatu aj s priľahlými budovami a pokračovali ďalej. Po chvíli sme si všimli, že ideme už len po zelenej značke,vrátili sme sa a na boku drevenice našli žltú šípku bočiacu smerom do lesa. Hríbik sme nenašli... Vošli sme teda do lesa a začali výraznejšie stúpať. Čoskoro prišiel asi kilometrový úsek so skutočne náročným prevýšením. Odpočinkovými úsekmi boli jedine miesta, kde chodník križoval pomaly stúpajúcu lesnú cestu. Práve na tejto ceste sme napokon vyšli, pričom značka nepokračovala ďalej do lesa. Vydali sme sa teda po nej a za zákrutou našli označenie 5. ochranného pásma a zároveň žltú značku. Nasledovalo traverzové stúpanie lesom. Vzhľadom na predchádzajúcu skúsenosť sme si toto mierne stúpanie vychutnávali, navyše ihličnatý les skrášľovali rozmanitým spôsobom ´"pohodené" skalné útvary. Vyšli sme z lesa a ocitli sa na malebnej lúčke s potôčikom Hnilcom a očarujúcou panorámou Martalúzky. Vychutnávali sme si krásu tohto miesta, keď nás vyrušil zúrivý Atilov brechot. Upozornil nás na príchod 2 dlhovlasých mládencov nesúcich v rukách červenobiele tyče s nejakou stupnicou. Odzdravili nám a mlčky kráčali ďalej. My sme sa tiež dlho nezdržali a vydali sa na cestu. Kráčame značne skalnatým terénom, miestami je potrebné na prekonanie skál použiť aj ruky. Po ľavej strane zurčia kaskády Hnilca. Asi po 20 minútach sa ocitáme na Martalúzke a konečne sa nám črtá tušenie nášho cieľa - vrchol Kráľovej hole je zakrytý hmlou. Žiaľ ani Vysoké Tatry vďaka oblačnosti nie je vidieť a tak sa zdržíme len navlečením teplejších vrstiev a v silnom vetre postupujeme nahor. Na tomto krátkom úseku musíme ešte prekonať vyše 400 metrové prevýšenie. V hmle, studenom vetre a vlhkosti je nám jedinou útechou výškomer, ktorý nám povzbudivo ukazuje že musíme prekonať už len stále menej výškových metrov. Po hodinovom trápení sa ocitáme pri ukotvení stožiara a obďaleč vidíme aj hríbik. Povinné vrcholové fotky a uzimení sa ideme schovať do voľne prístupnej miestnosti na retransmisnej stanici. Miestnôstka je obsadená maďarskými turistami, ktorí majú v pláne v tomto nepriaznivom počasí pokračovať po hrebeni až na Heľpu. S Ďurim chceme stihnúť vlak o 17.59 a tak vyrážame smerom na Telgárt. Prenikavý vietor ustal až na sedle Snehová jama, odkiaľ sme si pár metrov vystúpali k prameni Zubrovky. Pri elektrostanici sa ešte na chvíľu zastavíme a pokračujeme v zrýchlenom zostupe. Chodník chvíľku vedie potôčikom. Míňame skupinku pomaly a mlčky zostupujúcich českých turistov /pravdepodobne hrebeňovkári/ a rýchlo strácame výškové metre. Míňame už len posledné hríbiky - Údolné pasienky 1 a 2 a vchádzame do Telgárta. Hríbik je umiestnený na námestí veďľa COOP potravín. Pokračujeme hore dedinou na zastávku Telgárt-penzión. Dorazíme k nej asi po päťnástich minútach, pričom do odchodu vlaku zostáva cca 10 min.. Tentokrát už bez obštrukcií pokračujeme až do Margecian, kde si dáme kofču a presadáme na vlak do Lendaku.