Po zvítaní sa s Jánošom na Štrbskom plese sme rýchlym tempom vyrazili na Popradské pleso. Míňali sme davy ľudí kráčajúcich pomalším tempom. Na Popradskom plese sme sa osviežili pivom a po modrej značke sme vyrazili hore Mengusovskou dolinou. Zástupy ľudí začali konečne rednúť za rázcestím. Väčšina ľudí sa vydala po červenej smerom na Rysy /zrejme je obľúbenosť Rysov daná aj chatou, ktorá sa nachádza na ich úpätí - možnosť občerstvenia a oddychu/. My sme pokračovali asi hodinku nepretržitým stúpaním až k Veľkému Hincovmu plesu. Mysleli sme si, že už len záverečné stúpanie a sme pri vrxole. Samozrejme, že trištvrtehodinovým stúpaním po serpentínach sme sa dostali len do Vyšného Kôprovského sedla a samotný výstup na štít mal trvať ešte cca pol hodinku. Po výstupe dvojkovým terénom sme sa obkročmo posadili na štít, najedli sa a obdivovali nádherný výhľad na Kriváň, Rysy, Poľské Tatry... Zostup a celá spiatočná cesta už prebiehala bez komplikácií a zbytočného zdržiavania. S Jánošom som sa na Štrbskom plese rozlúčil a vydal sa na spiatočnú cestu do Lendaku.