Hrebeňovka Západných Tatier - 3 deň

Priemer: 4 (1 hlas)
Nadmorská výška: 
2 088.00 m n. m.
Trasa: 

Žiarska chata - Rázcestie pod Homôlkou - Žiarske sedlo - Plačlivé - Ostrý Roháč - Plačlivé - Žiarske sedlo - Rázcestie pod Homôlkou - Žiarska chata

Prevýšenie: 
920 m
Dĺžka túry: 
9 km
Trvanie túry: 
6:30 hod.
Obtiažnosť túry: 
3
Dátum túry: 
16.09.2007
Účastníci:
Črevo
Kato
Xamil
Popis túry: 

Nervy drásajúci K budík zvonil okolo druhej v noci. Opäť zobudil všetkých okrem K. Vonku fučal nárazový vietor a tak sme vstávanie presunuli na pol šiestu. Tentokrát sme aj vstali, veci nechali na chate, zobrali zo sebou len vodu, jedlo. Vonku bolo šero, my sme sa však neohrozene vybrali na túru. Žiarske sedlo je od chaty vzdialené asi 2 hodinky. V mrazivom ráne sme teda stúpali po modrej značke, až sme prišli na relatívne teplejšie, vyššie položené miesta, do ktorých sa už opierali slnečné lúče. Celou cestou sme míňali zmrznuté potôčky vody z topiaceho sa snehu. Pri Homôľke sme prešli na zelenú značku a sedlo už bolo relatívne blízko. Na sedle sme si oddýchli, chvíľu posedeli a vydali sa na Plačlivô. Za nejakú polhodinku sme sa usadili na úpätí a začali raňajkovať. Z Plačlivého následuje prudký zostup a dostávame sa na skalnatý hrebeň vedúci na Ostrý Roháč. Tu už začína náročnejší terén, vyžadujúci si aj občasnú spoluprácu rúk. Výstup je strmý, občas zaistený reťazami. Na vrchol sme v tento deň vyšli ako prví, počasie slnečné, výhľady neskutočné. Vychutnávali sme si pohodu a pomaly sa začínali trúsiť turisti z iných smerov. Pokecali sme so staršími bratmi čechmi a začali zostupovú cestu na chatu. Na Plačlivom fúkal intenzívny vietor, tak sme obehli ďalšiu skupinku zababušených bratov čechov a zostúpili na palouček pri pliesku nad Homôlkou. Tu sme sa trocha vyhrievali a začali prudkým tempom zostupovať ku chate. Pri chate sme boli za polovičný čas. Dali sme si osviežujúce pivo, pobalili sa a začali plánovať návrat do Lendaku. Milá pani chatárka nám vybavila odvoz do campingu... Pôvodne sme chceli ísť kolobežkami, ale akurát sa minuli a pani, čo ich zapožičiavala musela ísť po ne, aby ich znova vyviezla. Nechcela od nás prijať žiadne peniaze a tak sme sa s pocitom, že dobrí ľudia ešte žijú usadili v drevenej kolibe neďaleko od parkoviska. Dali sme si pivo a pobrali sa na autobus do Liptovského Mikuláša. V Mikuláši sme sa najedli oproti stanici a nasadli na vlak do Lendaku. V Lendaku sme sa zvítali v staničnej pizzérii s našimi priateľmi /pôvodnými členmi expedície/ a podelili sa o zážitky.