Sivec z Ružín, zastávka
Čierna horaPopis túry
Z Ružína sme vyšli po modrej k farme a odtiaľ po žltej cez Ružínske lúky a les na sedlo Priehyba pod Sivcom. Posledný kilometer vedie rezerváciou na skalný vrchol Sivca. Celý deň nás sprevádzala hmla, len asi na pol hodiny sa otvorili výhľady na okolité kopce a na Tatry nad inverziou. Späť sme zišli tou istou cestou.
Sivec (781 m) je vápencové bralo v Čiernej hore, ktoré sa dvíha priamo z doliny Hornádu nad Ružínskou priehradou. Jeho svahy majú sklon 30 až 45 stupňov a sú zarastené lesom. Od roku 1954 je národnou prírodnou rezerváciou, v roku 1988 ju novelizovali; má takmer 170 hektárov a platí v nej piaty, najvyšší stupeň ochrany.
Ružín (300 m), odkiaľ túra začína, bol kedysi samostatnou obcou. V roku 1828 tu stálo 76 domov a žilo 556 ľudí, ktorí sa živili drevorubačstvom, poľnohospodárstvom a povozníctvom. Obec zanikla 1. januára 1969, keď ustúpila výstavbe vodného diela. Priehrada dnes nesie jej meno.
Vodná nádrž Ružín je hlboká miestami až 60 metrov a má okolo 390 hektárov. Po napustení koncom 60. rokov mala objem 59 miliónov kubických metrov, nánosy z riek ho odvtedy zmenšili na približne 49 miliónov. Pod hlavnou nádržou je vyrovnávacia nádrž Ružín II a prečerpávacia vodná elektráreň s výkonom 60 MW. Vode ustúpili aj Košické Hámre, banícka osada mesta Košice s hámrom doloženým už v roku 1505.
Malý Ružinok je dolina pod Sivcom so skupinou jaskýň. Najväčšia, Veľká ružínska jaskyňa, je jeden dóm dlhý 111 metrov s veľkým portálom; už v roku 1879 v nej našli ohnisko s medvedími kosťami. V jaskyniach tejto doliny zimuje pätnásť druhov netopierov.
Prístupnosť trasy
Trasa neleží v národnom parku a je prístupná celoročne. Úsek od Priehyby pod Sivcom na vrchol vedie národnou prírodnou rezerváciou s piatym stupňom ochrany — pohyb je povolený len po značenom chodníku, platí zákaz zberu rastlín, stanovania a bivakovania. Posledný úsek pred vrcholom je skalnatý, úzky a exponovaný; za mokra, v snehu alebo pri námraze je vápenec šmykľavý a treba byť opatrný.