Prielom Hornádu

Priemer: 4.3 (3 hlasov)
Nadmorská výška: 
535.00 m n. m.
Trasa: 

Čingov - Tomášovský výhľad - Letanovský mlyn - Trstenný potok - Biely potok ústie - Čingov

Trvanie túry: 
4:30 hod.
Obtiažnosť túry: 
1.5
Dátum túry: 
03.03.2007
Účastníci:
Črevo
Kato
Kuko
Tinka
Vilo
Ebony Putimská brána
Belinda Skarak
Burzum Rafi Tal Affar
Vivi
Popis túry: 

V Lendaku sme sa pred výjazdom zoznámili s novými kamarátmi Tinkou a Vilom. Cestou sme sa zastavili v Smižanoch v našom obľúbenom zariadení Stefani, krátko poraňajkovali a vydali sa do Čingova. Autá sme nechali na parkovisku, zorganizovali sa a začali s výstupom na Tomášovský výhľad. Trasa vedie po žltej a trvá okolo hodiny. Po vyvrcholení sa nám otvorila panoráma zasnežených Vysokých Tatier a Slovenského raja. Stretli sme skupinku starších turistov, ktorí nás aj vyfotografovali. Cesta ďalej smeruje po hrebeni na Letanovský Mlyn. Prichádzame k rázcestiu a odtiaľ sa po modrej vydávame späť na Čingov. Stretávame skupinu Rómov s nošami dreva na chrbtoch. Láskyplní K a K ich obdarovali prostriedkami zo svojich skromných úspor. Na moste došlo k ďalšiemu spestreniu dňa, K sa vyliala Bonaqua v Benetton batohu /vŕšok nebol dotiahnutý/. Prišli sme na to až po hodnej chvíli, takže s mokrým chrbtom kráčal až na Čingov. Po chvíli sme došli po prvé prekážky, kramle, ktoré sa nakoniec v tejto zostave ukázali ako neprekonateľné. Postupovali sme racionálne, snažili sme sa po jednom dostať všetkých psov cez kramle. S Belindou samozrejme problém nebol, ako skúsená turistka sa nechala preniesť so stoickým kľudom. Takisto nebol problém s Ebony. Na rad prišla Vivi. Č ju zobral do náručia, z pravej strany ho za rameno držal K a z ľavej Vilo. Takýmto spôsobom sme popri skalnej stene prešli kramle ponad Hornád. Na rad prišiel Burzum. Ten keď zbadal, že čo by ho čakalo, mrštne sa vyvliekol z obojka a z bezpečnej vzdialenosti nás pozoroval. Ďalej sme ísť nemohli, museli sme sa teda vrátiť. Analogickým spôsobom sme poprenášali psov naspäť a rozmýšľali čo ďalej. Vidiac mapu sme sa rozhodli, že prekážky obídeme tak, že vyšlapeme hore na kopec, chvíľku pôjdeme po hrebeni a na koniec zostúpime späť na modrú značku. Dobrý plán, ale nepoznali sme terén, takže kým sme našli schodnú cestu, trocha sme sa potrápili. Asi po hodine a pol sme začali zostupovať a našli sme aj modrú. Odtiaľ na Čingov už to bola takpovediac rutina. Zastavili sme sa na večeru na salaši. Dali sme si halušky, pričom Tinka zrejme dosiahla výkon hodný Guinesovej knihy rekordov, halušky v sebe udržala asi 5 minút. Vrátila sa však s pomerne veselou náladou a tak sme mohli aj so psíkmi bez obáv nasadnúť do áut a vrátiť sa domov, do Lendaku.