Bukovec zo Švedlára

Zatiaľ nehodnotené
Nadmorská výška: 
1 127.00 m n. m.
Trasa: 

Švedlár - Bukovec - Švedlár

Prevýšenie: 
647 m
Dĺžka túry: 
8 km
Trvanie túry: 
4:30 hod.
Obtiažnosť túry: 
2
Dátum túry: 
23.02.2008
Účastníci:
Črevo
Kato
Atila pod Kojšovou hoľou
Belinda Skarak
Burzum Rafi Tal Affar
Popis túry: 

Tradičným vlakom o 6.22 hod. sme vyrazili z Lendaku, prestúpili v Margecanoch na lokálku a pred ôsmou ráno vystúpili na zastávke Švedlár. Milej sprievodkyni v lokálke nečakanú radosť spôsobil Burzum, ktorý sa pohodlne usalašil na sedadle. Zo stanice sme sa asi po 15 minútach chôdze rozbrechanou obcou presunuli na udržiavané námestie. Nakúpili sme v potravinách proviant a usadili sa na schodoch Ľudovej knižnice. Po čase sme sa pobrali za našim cieľom. Idúc Švedlárom sme minuli Sociálny klub, Karpatskonemecký spolok a druhý kostol - na tak malé mestečko pomerne rozsiahle mnozstvo spoločenských aktivít.
Pri lesíku sme stretli miestnych poľovníkov, táboriacich pri ohníku. Uvítací ceremoniál ich psíka naša svorka rázne ukončila a zahnala ho na ústup. Obloha sa začala zaťahovať a vyzeralo to na poriadny dážď. Blatistou cestou sme sa dostali až na otvorené priestranstvo, kde sme sa usadili na oddych. Nechcelo sa nám ďalej kráčať blatom, podľa mapy sme určili približnú polohu, rozhodli sa opustiť modrú a Bukovec zdolať prvovýstupom. Stúpanie spočiatku bolo veľmi strmé a okorenené početnými bobkami od vysokej. Po asi 20 minútach sme vošli do lesa a míňajúc pozostatky shehu, stúpali ďalej. Po ďalšej polhodinke sme opustili pásmo lesa a neďaleko na obzore sa nám zjavila skala. Vybrali sme sa priamo k nej, avšak ukázalo sa, že náš cieľ je ešte vzdialený cca 15 minút chôdze. Vyšlapali sme teda hôľnym terénom až na vrchol, kde nás omráčil úchvatný výhľad na - Kojšovu hoľu, Kloptaň, Zlatý stôl, Kráľovu hoľu, Tatry a množstvo obcí nachádzajúcich sa v ich okolí. Lákavo vyzeral aj Svinský hrb nachádzajúci sa smerom na Poráč. Kvôli chladnému vetru sme trocha zostúpili južnou stranou a občerstvili sa. Ešte raz sme sa vrátili na vrchol a obdivovali krásne okolie. Spiatočnú cestu sme znova zvolili neznačeným terénom. IŠli sme inou cestou ako hore a po asi 3/4 hodinke sme vyšli z lesa neďaleko Švedlára. Bolo slnečne a veľmi teplo, tak sme si ešte oddýchli na lúke.
V Švedlári sme sa ešte zastavili v neobvykle odpornej krčme Orol, ktorej jedinou prednosťou bola milá výčapníčka. Cestou do Lendaku sme ešte zažili incident so sprievodcom v lokálke, ktorý po upozornení, že pes nemá byť na sedadle nás priebežne neustále provokoval a vyhrážal sa políciou. Prestúpili sme v Margecanoch a krátko pred šiestou vystúpili v Lendaku.