Bystrá lávka, Furkotský štít

Po komplikovanom nákupe cestovných lístkov, keď namiesto jedného spiatočného lístka na Štrbské pleso sme dostali 4 /na každý prestup sólo lístok !?!/, sme o 6.22 vyrazili z Lendaku. Na Štrbskom plese sme sa ešte zdržali osviežením vo fastfoode oproti Furkotke a nákupom pokrývky hlavy od dievčiny v stánku s extrémne zhovorčivým priateľom pozývajúcim nás na luxusný nočný život v miestnych končinách. Po asfaltke sme prešli areál FISu a začali stúpať lesným chodníčkom. Asi po pol hodine sme vyšli z lesa a pomedzi kosodrevinu začali presvitať tatranské hrebene. Stúpanie doprevádzal hukot potoka Mlynica a pomerne chladný vietor. Po ďalších 45 minútach sme dorazili pod vodopád Skok. Povinné fotografovanie a začali sme miestami aj za pomoci reťazí stúpanie popri vodopáde. Nad vodopádom sme sa chvíľu porozprávali s českými motorkármi, ktorých sme odradili od ďalšieho pokračovania túry. Motorkársky úbor vrátane integrály sa nám nezdal ako najvhodnejší odev do hôr. Boli sme vo výške cca 1700 metrov a ešte nás čakali 2 hodiny stúpania /vyše 600 výškových metrov/ Mlynickou dolinou. Počas stúpania nás zprava prekvapil poplašný piskot svišťa, ktorý sa pravdepodobne v živote nestretol s talianskym chrtíkom a preto svojich súkmeňovcov dôrazne upozornil na tohto extrémne nebezpečného predátora. Minuli sme Nižné Kozie pleso a dorazili k Capiemu plesu. Odtiaľ už sme s prehľadom videli, čo nás ešte čaká - záverečný traverz snehovým poľom na Bystré sedlo. Oddýchli sme si v závetrí a po chvíli začali stúpať. Vyľakal nás rachot pdadajúcich skál z protiľahlej steny, ktoré spustili zostupujúci horolezci. Pri stúpaní do sedla sme občas museli použiť aj ruky. Tesne pred traverzom sme sa rozdelili, K a K pokračovali dohodnutou trasou - cez Bystrú lávku do Furkotskej doliny a Č sa rozhodol pre neznačený výstup na Furkotský štít. Pri troške opatrnosti a adekvátnej kondícii výstup nie je náročný a oplatí sa. Výhľad na Kriváň, Veľké Solisko, Kôprovský štít, Rysy, Orliu prť, ba dokonca v diaľke sa črtajúci Lomnický štít stojí zato. Naspäť k nástupu na lávku sa ide tou istou trasou. Po prekonaní shehového poľa nasledovala sústava reťazí, ktorá pokračovala aj po zostupe zo sedla. Nasledovalo cca 200 m klesanie k Vyšnému Wahlenbergovmu plesu a všetci sme sa znova stretli pri Nižnom Wahlenbergovom plese. Asi po 3/4 hodine klesania sme došli k rázcestiu, kde sa možno vydať buď k Chate pod Soliskom, alebo na červenú značku, ktorá smeruje na Štrbské Pleso. Keďže ako sme zistili, lanovka už nepremávala a zo Soliska sme už raz išli, zvolili sme návrat Furkotskou dolinou. Opustili sme pásmo kosodreviny a vošli do lesa. Čoskoro sme vyšli na rázcestí Pod Furkotskou dolinou, odkiaľ to už na Štrbské pleso malo trvať len 20 minút. Nakoľko sme zmeškali spojenie domov, usadili sme sa vo Furkotke a dali si vynikajúcu večeru za veľmi prijateľnú cenu. Unavení sme večer sadli do vlaku a o 21.50 vystúpili v Lendaku. K nás ešte porozvážal domov.