Havrania skala zo Stratenského kaňona
Slovenský rajPopis túry
Nechcelo sa mi, ale nastal deň odchodu. Zavolal som Inguške, aby po nás prišla na Podlesok. Po nejakom čase sa jej to nakoniec podarilo a zvítali sme sa aj so psou svorkou na Podlesku. Museli sme ešte vyzdvihnúť K na Mlynkách. Vrátili sme sa teda do Spišskej Novej Vsi a cez sedlo Grajnár sme došli až na Mlynky. Na Mlynkách sme naložili K a pobrali sa aj s Martinou do Stratenej. Tu sme mali vytipovanú poslednú túru tohto nečakane predĺženého víkendu - Havraniu skalu. Od stratenského tunela na vrchol mala túra trvať po žltej značke asi hodinu. Začíname teda stúpať členitým terénom, miestami prechádzame na hradskú a miestami vchádzame do lesa. Z lesa sa vynoríme na krásnej čistinke obsypanej práve kvitnúcim šafránom. Vychutnávame si pohodu a oddychujeme. Čaká nás ešte posledná etapa výstupu. Z čistinky je to ešte pár minút a vychádzame na vyhliadku. Nezdržujeme sa však dlho, máme obavy o rozšantených psov. Na rázcestí sa s Dominikou lúčime so zvyškom skupiny, oni pokračujú tou istou cestou k autu a my cez Občasný prameň do Stratenej. Zostup je dosť náročný, spočiatku sa kĺžeme po neroztopenom snehu. Po čase prichádzame k Občasnému prameňu /nie je vyschnutý, ostatne ako vždy, keď sa tu vyskytnem/. Naberieme pramenitú vodu a lesnou cestou pokračujeme v túre. Míňame zopár snehových polí na čistine a začíname prudko zostupovať. Otvára sa nám panoráma Stratenskej doliny, dedinku vidíme ako na dlani. Schádzame popri cintoríne a s našimi priateľmi sa stretávame v miestnom pohostinstve/potravinách. Dáme si pred cestou čaj a spoločne sa vraciame do Lendaku