Veľký Choč z Vyšného Kubína

Priemer: 3 (2 hlasov)
Nadmorská výška: 
1 608.00 m n. m.
Prevýšenie: 
1 222 m
Trvanie túry: 
6:30 hod.
Obtiažnosť túry: 
2.5
Dátum túry: 
13.12.2008
Účastníci:
Črevo
Ďuri
Atila pod Kojšovou hoľou
Popis túry: 

Z rannej Slovenky sme ešte za tmy vystúpili v charakteristicky voňavom Ružomberku. Opäť sme mali možnosť sledovať záhadnú činnosť nosiča vody, ale žiaľ vďaka príchodu autobusu do Vyšného Kubína sme záhadu nerozlúštili. Zastávka v Kubíne je hneď pri hríbiku, vystúpili sme, chvíľu kráčali mimo civilizáciu a pripravili sa na túru. Bolo mrazivé ráno a tak sme sa vybrali blatistou hradskou smerom do lesa. Asi po 15 minútach sme došli na ku stráni, na ktorej sa páslo stádo sŕn. Na strategickom mieste sa nad nimi hrozivo týčil poľovnícky posed. Náš príchod ich vyplašil, dôstojne zmizli v lese. Po chvíli sme došli k prvému hríbiku - Poľana Zásadce. Od tohto momentu začalo výrazné stúpanie zmiešaným lesom s prekážkami v podobe koreňov a vystupujúcich skalísk. Keď sme sa priblížili k 1000 m nadmorskej výške, začali sa objavovať ostrovčeky snehu a ďalší hríbik - Rapáč sa už nachádzal v zasneženom pásme. Na vrchol podľa hríbika to malo trvať okolo 1 1/4 hodiny. Spočiatku sme postupovali idylicky zasneženým smrekovým porastom, z čoho mal radosť najmä Atila, ktorý sa s chuťou vrhal do shehových závejov. Za chrbtom sa nám týčil hrebeň Malej Fatry. Asi po 3/4 hodine sme prišli k záverečnému úseku. Strmejšie pasáže zabezpečovali 2 reťazou istené úseky. Po zdolaní týchto prekážok sme ešte chvíľu obchádzali vrchol a nastalo záverečné stúpanie. Ani sme sa nenazdali a nečakane sa nám zjavil vrcholový hríbik efektne umiestnený pod snehovou pokrývkou pokrytým skalným bralom. Vystúpili sme na bralo a ukázal sa nám kruhový panoramatický výhľad na Malú Fatru, Západné Tatry a slnkom zaliaty hrebeň Nízkych Tatier. Na vrchole fúkal studený vietor a tak sme si našli záveterné miestečko nižšie a naobedovali sa. V menších skupinkách začali prichádzať ďalší turisti, prekvapil nás na túto ročnú dobu pomerne veľký počet . Zostup snehom bol príjemný a ubiehal rýchlo. Vracali sme sa tou istou trasou, kým sme neprišli k drevenému smerovníku na Valaskú Dubovú, kde sme odbočili. Asi po 15 minútach sme došli k útulni zvanej Hotel Choč, ktorá sa nachádza na Poľane. Z Poľany je pekne vidieť vrchol. Ďalej sme pokračovali na sedlo Spuštiak po modrej značke. Cca hodinku sme kráčali ihličnatým lesom, vyšli sme na hradskú ozdobenú početnými vtáčími búdkami v lese a asi po 15 minútach došli k hríbiku sedlo Spuštiak. Rozhodli sme sa, že tentokrát opustíme pôvodný plán vedúci cez Predný Choč na hrad Likavu a zvolili sme kratšiu variantu po modrej priamo do Likavky. Prekvapilo nás spočiatku prudké klesanie, asi po 15 minútach sa však zmiernilo a pokračovali sme blatistým lesným chodníčkom. Minuli sme lesnú chatu a zastavili sa na mieste s výhľadom na Nízke Tatry, kde sme si na chvíľu oddýchli. Po necelých 50 minútach od Spuštiaka sme sa ocitli pri ďalšom hríbiku Pod Smrekovom a pokračovali do Likavky. Vyšli sme z lesa a po pravej strane s výhľadom na zrúcaninu hradu Likava sme kráčali poľom k asfaltovej ceste. Čochvíľa sme došli do dediny, sledujúc modrú značku sme vystúpali na jej koniec a začali zostupovať do Ružomberka. Za 15 minút sme už boli na stanici a vo vynikajúcom čase sme nasadli do preplneného vlaku smerujúceho do Lendaku.