Auto sme nechali na parkovisku na Podlesku. Cesta až po Pílu vedie ihličnatým lesom, občas sme museli prekonávať nenáročné vodorovné drevené rebríky. Na píle sme si všimli zvláštnu dopravnú značku - prikázaný smer /okrem vlastníkov pozemkov/. Na Píle sme nenašli nič otvorené a tak sme pokračovali pomerne nudnou cestou až na horáreň. Minuli sme odbočku na Stredné Piecky a došli až ku horárni. Tu sme natrafili po prvý krát na človeka - miestneho lesníka, ktorý po chvíli zmizol v lese. Trasa spočiatku vedie popri potoku Sokol. Prejdeme okolo upozornenia na zľadovatelý povrch a vyschnutým riečiskom pokračujeme v túre. Postup v snehu miestami komplikujú pováľané kmene stromov, ktoré nás budú sprevádzať až nahor. Opatrne kráčame po drevených rebríkoch a vychutnávame si bizarné útvary tvorené cencúľmi. Roklina sa zužuje, rebríky sú pokryté vrstvou snehu a ľadu a tak pridŕžajúc sa skál postupujeme ďalej. Drevené rebríky vystreda kovový s reťazou ústiaci do mostíka. Príchádza najkrajšia fáza rokliny, vedúca rebríkmi. V zimných podmienkach je to náročnejšie ako v lete, okrem rovnováhy treba dávať pozor aj na klzký podklad. Brodíme sa snehom pomedzi popadané stromy a pomaly vychádzame na Glackej ceste. V závetrí si dáme suchý obed a pokračujeme ďalej. Prechádzame okolo bývalej horárne a smerujeme na Malú poľanu. Začína sa stmievať, pridávame do kroku a za pár minút sme na vrchole Suchej Belej. Pôvodný plán bol ísť Suchou Belou ale v tme a na zasneženom teréne sa nám to už nevidí ako najlepší nápad. Preto zostupujeme po zasneženej asfaltke, pričom došlo párkrát k pádom, našťastie bez následkov. Nasadáme do auta, Lendak už nás čaká.