Kurz VHT

Priemer: 4 (2 hlasov)
Trvanie túry: 
5:30 hod.
Dátum túry: 
21.04.2007
Účastníci:
Črevo
Kato
Dominika
Mária
Popis túry: 

Tip na toto podujatie nám dal Michal, ktorý sa kurzu zúčastnil už v minulom roku. Brali sme to ako prípravku na via feraty, ktoré sme mali v letnom pláne. Účastnícky poplatok bol fakt symbolický, na poslednú chvíľu sme zarezervovali 4 miesta a vyrazili z Lendaku. V Prievidzi sme sa mali stretnúť s Dominikou, o tom, či dôjde jej sestra Mária ešte nebolo rozhodnuté. My s K sme sa teda vydali na cestu do Prievidze a následne do Nitrianskych Sučian. Cestou sme zobrali stopárov, študenta a študentku lesníckej školy spolu s farbiarom. Vysadili sme ich na rázcestí a pri hypermarkete vyzdvihli Dominiku. Objekt teoretickej výuky - miestnu základnú školu v N. Sučanoch sme našli podľa vhodne umiestnených smerovníkov v dedine. Dorazili sme včas, zaregistrovali sa a usadili v školských laviciach v telocvični. Začala teoretická časť, spočívajúca v nácviku viazania rôznych uzlov, popisu správania sa vo vysokohoskom teréne a poskytnutia rôznych praktických rád /napríklad - vyvarujte sa pohybu v horách za našimi bratmi Čechmi - s obľubou uvoľňujú padajúce kamene a pod./. S meškaním došla aj Mária a usadila sa vedľa K. Hlavný školiteľ - Maťo viedol školenie s prehľadom, vtipne ale pritom poučne. Školenie trvalo asi 3 hodiny. Po školení nám hostitelia ponúkli vynikajúci guláš, dokonca pre K ako vegetariána pripravili zemiakovú kašu so zeleninou. Začal večerný zábavný program - nezávislá diskotéka s produkciou najmä československých normalizačných skladieb. Chvíľu sme sa zabávali,ale keďže noc bola ešte mladá, vybrali sme sa na prieskum obce. Navštívili sme miestnu pietu, prebrázdili celú dedinu, ale okrem školy už bolo všetko zatvorené. Spiace, unavené dievčence sme pre istotu zamkli v aute a vydali sa okoštovať atmosféru v telocvični. Tanečný parket bol už preriedený, tak som sa rozhodol, že zobudím sestry, vybalíme spacáky a pôjdeme spať do niektorej z tried. K ešte zostal, pokúsil sa presadiť svoje predstavy o zábave, ale Maťo počúval K brutality s otvorenými ústami, zažívajúc nezažité. My sme sa už pokúšali zaspať v spacákoch, K vošiel do triedy, zapálil svetlo, čím zobudil všetkých a začal sa pripravovať na spánok. Podarilo sa nám zaspať, ale o chvíľu zvonil budík - Mária mala spoj do Bratislavy. Autobus však nešiel a tak sa zronená vrátila do triedy. Ráno bol budíček, rýchle raňajky, my s K sme si zakúpili VHT výbavu /prilba, úväz, skoba, osma; to všetko za vynikajúcu cenu/ a s ostatnými účastníkmi sme sa za Maťom pobrali na túru. Maťo nás cestou poučoval o miestnej flóre, faune a iných zvláštnostiach. Po dosť náročnom výstupe lesom nám bola povolená prvá prestávka na krátky oddych a rýchle občerstvenie. Následoval nácvik prechodu dvojkovým terénom a pokračovalo sa vo výstupe. Došli sme na čistinku, kde boli pripravené ďalšie atrakcie: zlaňovanie skaly s miernym previsom, nácvik výstupu s jumarom, výstup dvojkovým terénom s pomocou istiaceho lana a na záver - improvizovaná via ferata. Keď si prekážky vyskúšali všetci účastníci, nasledovalo záverečné skupinové foto a Maťo zavelil na odchod. Asi po hodinke a pol sme vkročili do dediny a zamierili do najbližšej krčmy. My s K sme sa ešte zaregistrovali do miestneho KST Rokoš a na koniec sme sa s Maťom definitívne rozlúčili. Zbalili sme spacáky a spolu so sestrami nastúpili do auta. Cestou sme sa ešte najedli a pokračovali v ceste do Podmanína. Keďže sme s K v týchto končinách nikdy neboli, párkrát sme poblúdili, no na záver sme predsa len sestry v poriadku vysadili pred ich rodným domom. Nás ešte čakala dlhá cesta domov do Lendaku. Len vďaka K železnej konštitúcii sme sa po tomto po všetkých stránkach náročnom víkende dostali okolo polnoci v poriadku domov, do Lendaku.
V závere musíme oceniť vynikajúcu organizáciu i obsahovú náplň tohto kurzu a doporučiť ho všetkým nadšencom VHT.