Plačlivé zo Žiarskej doliny

Priemer: 4.9 (8 hlasov)
Nadmorská výška: 
2 125.00 m n. m.
Trasa: 

Žiarska dolina, ústie - Žiarska chata - pod Homôľkou - Smutné sedlo - Plačlivô - Plačlivô, rázcestie - Žiarske sedlo- pod Homôľkou - Žiarska chata - Žiarska dolina, ústie

Prevýšenie: 
1 330 m
Dĺžka túry: 
19 km
Trvanie túry: 
7:30 hod.
Obtiažnosť túry: 
3.5
Dátum túry: 
26.07.2013
Účastníci:
Črevo
Zuzanka
Atila pod Kojšovou hoľou
Popis túry: 

Plačlivé je bralnatý končiar nachádzajúci sa v centrálnej časti Západných Tatier. V minulosti sa tomuto vrcholu hovorilo aj Plačlivý Roháč a spolu s Ostrým Roháčom boli podnetom k označeniu tejto časti Západných Tatier ako Roháče. Na Plačlivô je možný prístup z troch strán. Najjednoduchšia výstupová cesta je zo Žiarskeho sedla, ktorá vedie prevažne sutinovým svahom až na vrchol. Druhý prístup - zo Smutného sedla, je o poznanie náročnejší, je potrebné prekonať množstvo skalných útvarov a blokov, ale  priemerne zdatného turistu by táto trasa nemala prekvapiť. Mnohé prekážky sa dajú aj obísť, takže výstup môže byť jednoduchší. Najnáročnejšia prístupová cesta vedie z Jamníckeho sedla, pretože cestou musíme prekonať Ostrý Roháč s jeho početnými istiacimi prvkami. 
Z Plačlivého je bezprostredný výhľad na Ostrý Roháč, Baranec, Roháčske plesá, ďalej môžme pozorovať Tri kopy, Hrubú kopu,  hrebeň Otrhancov, v pozadí za dobrej viditeľnosti dokonca aj Kriváň

Okolo Medvedej štôlne na Žiarsku chatu

Z autobusovej zastávky sme sa po červenej značke vydali asfaltkou k smerovníku Žiarska dolina, ústie. Po 5 minútach sme dorazili k záchytnému parkovisku, na konci ktorého bol hríbik. Miernym stúpaním asfaltkou už na modrej značke sme po cca 7 minútach došli k Medvedej štôlni. Medvedia štôlňa je 400 m dlhé sprístupnené banské dielo, ktoré je pamiatkou ťažby zlata v regióne Liptova. Okolie štôlne je  vkusne upravené s množstvom lavičiek a informačných tabúľ. Pokračovali sme ďalej a po chvíli modrá značka opustila asfaltku a pokračovala lesom. Prekročili sme potok Smrečianka a začali stúpať klasickým tatranským chodníkom. Čakalo nás cca 420 m prevýšenie na viac ako 5 kilometroch. Cestou sme minuli zopár odpočívadiel a informačných tabúľ. Po cca hodinke stúpania lesom sa začinajú objavovať prvé výhľady na hrebeň Západných Tatier a v roku 2009 lavínou spustošenú Žiarsku dolinu. Vychádzame z lesa a po chodníčku pokračujeme novým porastom prevažne listnatého charakteru. Prechádzame cez asfaltku a ešte asi 10 minút kráčame porastom ku Žiarskej chate.

Po modrej na rázcestie pod Homôľkou

Trojposchodová terasa príhodne pomenovaná ako Tri kopy bola čerstvo nalakovaná, tak sme sa usadili na lavičkách vedľa a vychutnali si čapované pivo. Slnko začínalo pražiť a tak sme sa pobrali ďalej. Prešli sme okolo štvornohého strážcu okolitého majetku, sídla Horskej záchrannej služby v Žiarskej doline, prekročili potôčik a začali stúpať. Stúpanie od Žiarskej chaty je strmšie, na rázcestie pod Homôľkou je potrebné prekonať 360 výškových metrov na necelých dvoch kilometroch. Rýchlo sme naberali výškové metre a počas výstupu sa kochali výhľadmi na nádhernú okolitú scenériu. 

Stúpanie na Smutné sedlo

Nedaľeko za rázcestím pod Homôľkou sme si všimli aj "zimné" značenie charakteristické vztýčenými tyčami. Táto varianta trasy sa zdala byť kratšia ako modro značená a tak sme nasledovali zmiešanú dvojicu českých turistov, ktorí tadiaľto kráčali pred nami. Za nami sa objavil majestátny Baranec asi po cca 700 m stúpania sme sa ocitli na hrebeni vedúcom na Smutné sedlo. Okrem už spomínaného Baranca sa objavili Tri kopy a Hrubá kopa v celej svojej nádhere, dole v Žiarskej doline sa červenala strecha Žiarskej chaty. Stúpanie úzkym chodníčkom naberalo na intenzite, ale z hrebeňa na Smutné sedlo to už nie je ďaleko, navyše okolitá scenéria za krásneho počasia dodáva ubúdajúce sily. Po necelej hodinke sme sa usadili na skalách v Smutnom sedle. Smutné sedlo je jedným z najnavštevovanejších miest v Roháčoch. Smutné sedlo prepája Smutnú dolinu (údajne najstudenšiu dolinu Západných Tatier) a Žiarsku dolinu a tým pádom je aj priechodom medzi Oravou a Liptovom. Poskytuje nádherný výhľad na Plačlivô, Ostrý Roháč a Volovec.

Záverečný výstup na Plačlivý Roháč zo Smutného sedla vedie exponovaným terénom

Po krátkom občerstvení nás čakal cca kilometer dlný úsek už len s menším, 180 m prevýšením, dokonca s občasnými klesaniami. Červená značka vedie skalnatým chodníčkom po hrebeni s výhľadmi na okolité končiare a doliny. Spočiatku je postup pomerne nenáročný, zvýšenú pozornosť však treba venovať zostupom zo skalných útvarov. Po asi pol hodinke prichádzame na "rovinku" z ktorej začína záverečné stúpanie na končiar Plačlivého. Pre menej zdatných turistov, ktorí sa potrebujú dostať do Žiarskeho sedla, tu nastáva príležitosť opustiť červenú značku a vyšliapaným traverzom pohodlne obísť vrchol. Chodníček na červenej značke čoskoro vymizne, orientujeme sa podľa značiek na skalách, na základe ktorých si vyberáme cestu na vrchol. Toto je najnáročnejšia časť túry na Plačlivé, na niektorých úsekoch musíme použiť aj horné končatiny. Po 20 minútach sme na vrchole Plačlivého Roháča. Vrchol nie je osadený hríbikom, nahrádza ho železná tyč. Za priaznivého počasia, na aké sme mali šťastie aj my, Plačlivô poskytuje nádherné výhľady.

Na Žiarske sedlo zostupujeme suťovým terénom

Zoztup k smerovníku Plačlivé, rázcestie vedie štrkovýitm terénom, preto je potrebné trasu sledovať a riskantné úseky radšej zísť bokom. Po chvíli prichádzame k hríbiku, ktorý okrem možnosti výstupu na Plačlivé ponúka výstup na Ostrý Roháč a následne na Volovec. Pokračujeme v zostupe do Žiarskeho sedla. Postupne sa nám ukazuje výhľad do Jamníckej doliny. Asi po 20 minútach prichádzame do Žiarskeho sedla. Je to pomerne významné rázcestie, z ktorého možno zostúpiť do Jamníckej doliny a prenocovať v kolibe pod Smrekom, alebo sa vydať smerom na Baranec, či zostúpiť do Žiarskej doliny (k Žiarskej chate).

Návrat k ústiu Žiarskej doliny

Zo Žiarskeho sedla po rázcestie pod Homôľkou nám to malo trvať pol hodinu. Cestou sme na ľavej strane minuli Pliesko pod Žiarskym sedlom a pozorovali ultraľahký vrtulník, ktorý monitoroval okolie plieska. Od rázcestia pod Homôľkou k Žiarskej chate sme zostupovali tou istou trasou, avšak za podstatne vyššej teploty. Na chodníku bolo relatívne rušno, nechýbali ani štvornohí priatelia človeka. Na Žiarskej chate už v plnom prúde fungoval prenájom kolobežiek. Za cenu 5 Eur je možné zapožičať si kolobežku pred Žiarskou chatou a ušetriť si tak zdĺhavý 5 km zostup Žiarskou dolinou až k parkovisku. Zuzanka ponuku využila, pre Atiho beh po asfaltke v tejto horúčave nebola veľmi vhodná alternatíva a tak sme sa vydali späť lesnou cestou. V popoludňajších hodinách je chodník na Žiarsku chatu frekventovaný, vyskytovali sa aj rodinky s malými deťmi. Po necelej hodinke sme sa na parkovisku zvítali so Zuzankou a pri chladenom Zubri vyčkali v kolibe Kožiar na príchod autobusu do LM.

Na záver

Túra na Plačlivé zo Žiarskej doliny je vhodná pre fyzicky zdatnejších turistov. Tí menej zdatní (alebo pohodlnejší) by možno mali využiť možnosť prenocovania na Žiarskej chate (pričom za poplatok chatárovi možno parkovať priamo pred chatou) a ušetriť si 420 m vysoké prevýšenie. Z chaty sa dajú podnikať hviezdicové túry napr. na Baníkov, Ostrý Roháč, či Baranec. Počas vlhkejšieho počasia pri výstupe zo Smutného sedla je nutné v záverečnom úseku postupovať so zvýšenou opatrnosťou. Ak Žiarsku chatu navštívite pešo, rozhodne odporúčam návrat na kolobežke, za tých 5 Eur mierne adrenalínový zážitok rozhodne stojí.