Po skúsenostiach z včerajšieho dňa sme zvolili taktickú variantu - presun vlakom na východiskovú pozíciu. Zavčas rána sa podarilo vychystať K, Č a Martine, ostatní už síce boli hore, respektíve ešte nešli spať, ale na túru mali zatiaľ dosť času. My traja sme sa zrýchleným presunom dostali na vlakovú stanicu v Mlynkách. Za pár minút prišiel vlak a vysadil nás na zastávke Dobšinská ľadová jaskyňa. Počas jazdy volal K, že príde za nami so Sis. Tak sme sa usadili v penzióne, dali sme si výdatnú praženicu a čakali na súputníkov. Po zvítaní sme ešte chvíľu posedeli a vydali sa na túru. Kráčali sme po žltej značke s výrazným stúpaním do kopca. Po asi hodinke sme sa v sedle pripojili na červenú - cestu hrdinov SNP. Pod hríbikom sme si trocha oddýchli a pokračovali ďalej. Vošli sme do lesa a miernym klesaním postupovali. Cesta hrebeňom je veľmi príjemná, les striedajú pasienky. Stretávali sme zopár pútnikov, dokonca aj poľovníka s veľkým loveckým psom. Belinda, od prirodzenia alfasamica, mu ale hneď ukázala, kto je tu šéfom. Chvíľu sme porozprávali a šli ďalej. Došli sme až na Voniarky, kde sme sa naobedovali. Z Voniarok na Dobšinský kopec je to už len 40 minút. Na kopec pre nás došiel Dušan a odviezol nás späť na chatu. Večer nás s K Uďo odviezol späť do Lendaku.